Veľké nádeje, ale aj zlá predtucha. Aj takto by sa dali opísať divácke očakávania od filmu Spiderhead režiséra Josepha Kosinskeho. Tomu totiž len nedávno na plátna kín doletela za zvuku burácajúcich Super Hornetov megapecka Top Gun:Maverick. Čo by sa teda mohlo pokaziť?

Snáď len punc prekliatia, ktorý snímku sprevádzal v podobe loga nechválne známej VOD streamovacej platformy Netflix, pre ktorú bol natočený. Netflix je totiž už nejaký čas symbolom „odkladiska“ filmových béčok, ktoré platforma chrli ako na bežiacom páse a postupne sa opíja kvantitou nekvalitných brakov.

Práve Spiderhead mohol vďaka Kosinskému stúpajúcej hviezde nešťastný trend čiastočne zvrátiť, no zdá sa, že zlá predtucha predsa len zatienila veľké nádeje a snímka okamžite zamieri na pohrebisko s veľkým N na truhle.

Rooster uteká z väzenia s Thorom za chrbtom

Kosinského Spiderhead je adaptáciou poviedky Útek zo Spiderheadu amerického spisovateľa Georgea Saundersa. Tak, ako napovedá už samotný zdrojový materiál, ide o klasický príbeh úteku z väznice, aj keď nie v úplne klasickom šate. Tým pravým filmovým korením snímky je práve samotný väzenský ústav, ale najmä experimenty, ktoré sa v ňom odohrávajú a dej halia do klaustrofobického mystéria.

Zaujme aj ústredný nápad „dávkovača“, ktorý majú väzni aplikovaný na telo a podľa „potrieb“ väzniteľov produkuje do ich krvného obehu želanú drogu. Je originálny a určitým spôsobom navodzuje nepríjemný, častokrát až znepokojujúci dojem.

Železobetónovej opache odrezanej od zvyšku sveta šéfuje Thor, pardon Chris Hemsworth, spolu so skupinkou strážnikov a svojou pravou rukou Verlaineom, ktorého hrá Mark Paguio.

Hlavnou súčasťou netypického väzenského zariadenia sú ale logicky väzni, ktorí sa ako trestanci vôbec nechovajú. Väzenský inventár a služby, ktoré majú po ruke, taktiež nepripomínajú žiadne známe filmové či reálne väzenie, ale skôr atypický 4-hviezdičkový hotel.

V snímke sa objaví aj ikonický Rooster z blockbusteru Top Gun: Maverick, teda herec Miles Teller, ktorého Kosinski „stiahol“ aj do väzenského trileru. Tu sa spolu s Lizzy v podaní menej známej herečky Jurnee Smollett postupne prepadajú hlbšie a hlbšie do králičej nory brutalistických kulís väznice Spiderhead a psychodelických drogových avantúr.

Boha hromu si v takto nezvyčajnej roli ešte nevidel

Ťažiskom snímky je herecký ansámbel, ktorý Kosinskí umne vyskladal a roztrúsil po filmovej väznici. Bijúcim srdcom obsadenia je dozaista Hemsworth, ktorý si kradne veľkú časť pozornosti práve pre seba. Jeho postava v sebe sofisitkovane kĺbi priateľského televízneho doktora Philla s pološialeným doktorom Frankesteinom, a tak väčšinu scén vypĺňa vzťahovým pnutím a napätím.

Divák taktiež ocení vidieť Hemswortha v inej filmovej „polohe“, ako je Boh hromu z nekonečnej komiksovej série. V role doktora Abnestiho tak pôsobí nezvyčajne sviežo a je jasné, že si ju filmový „Thor“ vo všetkých jej polohách neuveriteľne užíva.

Sympoatický je Kosinského zámer zneistiť diváka, keď postavy prvoplánovo nenálepkuje škatuľkami ako „dobrý“ a „zlý“. Pohráva sa s tradičnou dramaturgiou a mieša tak poznávacie znaky antagonsitov s protagonistami.

Známe klišé ingrediencie s čerstvým prístupom premieša v netradičnom koktejli a môže sa tak stať, že divák sympatizuje s diabolsky excentrickým, no priateľským doktorom, no naopak mu niečo nesedí na postave s príjemným „kukučom“, no temnou minulosťou. Následne tak režisér opäť premieša karty a zo záporáka sa stáva sympaťák a zo sympaťáka sociopat.

Hra kontrastov, ružové titulky, funky, ale aj návrat k Lucasovi

Jedným z najväčších plusov snímky je jej vizuálna stránka. Jej výnimočnosť dokresľujú najmä čisté tvary interiéru väznice kontrastujúce s miestnosťou určenou na experimenty. Samotná estetika, ale aj leitmotív deja naznačenej dystopickej budúcnosti, pripomína kultovú klasiku a filmový debut Georgea Lucasa THX 1138.

Obidve snímky pracujú s čistými tvarmi interiérového dizajnu, ktoré sa pretkávajú s architektonickou strohosťou a kontrastujú s emotívnym herectvom hlavných hrdinov. Dvojici filmom ale dominuje ústredný motív, a to útek.

S vizuálom kontrastuje aj samotný soundtrack, ktorý ponúka chytľavé funky evergríny ako The Logical Song od Supertramp či Breezin’ od Georgea Bensona. Hudobná vložka tak esteticky voči deju pôsobí ako dobre mierená päsť na oko, no v tom najlepšom slova zmysle.

Vidieť, že Kosinski si dáva záležať na každom detaile, čo dokazuje napríklad taká banálnosť, ako sú úvodné titulky. Tie „nafarbil“ na ružovo, čo v kontexte nastupujúcej psychotickej atmosféry navodzuje dojem pestrofarebného jarmočného balóna, ktorý následne rozsekne britva sériového vraha.

Sex, drogy a Kosinski

Základným pracovným nástrojom snímky sú tak atmosféra, nejednoznačné charaktery, no cieľom autora je vybudovať fungujúci a napínavý triler. Skladá ho tak pomocou vzťahu: bachár/vedec a väzeň/laboratórna krysa.

Práve tento vzorec prináša množstvo napínavých situácií, ktoré dokresľuje aj Kosinského cit na originálne záberovanie. Častokrát tak napríklad strieda veľká kompozícia v experimentálnej miestnosti s detailom Hemsworthovej tváre, čím sa podčiarkuje priepasť obidvoch svetov: väzniteľov a väznených.

Tak ako naznačujeme vyššie, Kosinského stavebným kameňom snímky sú kontrastné vyjadrovacie prostriedky. Do istej miery tak postupne absentuje na čisto trilerovú líniu a začína až s filozoficky existenciálnou hravou kolážou.

Otvára tak témy ako láska, aké to je byť milovaný a či je možné lásku umelo vytvoriť pomocou chemických drog. Postupne akoby čistokrvný triler strieda štúdia ľudskosti, kde na jednu stranu váh pokladá lásku ako cit a na druhú sexuálny pud. Režisér sa tak nestráni ani explicitne sexuálnych či až brutálnych scén.

Kino udalosť menom Top Gun: Maverick sa neopakuje

Ešte pred uvedením Spiderhead na Netflix sa tak otvorila veľká otázka, a to či nový film Josepha Kosinského bude podobná bomba ako Top Gun: Maverick, ktorý doslova zmietol pochybovačné úsmevy z tvári množstva kritikov. Ak chceme pochopiť úspechu Mavericka, poprípade prepadu Spiderhead, treba si pripomenúť dôležité fakty a kontext.

Práve pri Maverickovi sa totiž stretlo viacero premenných, ktoré pomohli film dotlačiť na finálnu rovinu víťazov. Okrem Kosinského na snímke pracoval aj scenárista a producent Christopher McQuarrie, ktorý pracoval aj na sérii Mission Imposible či ďalšom megahite Toma Cruisea Na hrane zajtrajška. Zatiaľ čo McQuarrie dodal Mavericku akčnú patinu ako vystrihnutú zo známej špiónskej franšízy, Cruise jej zase vpáčil medzi filmové framey autentickosť a človečinu.

Teda zhrnuté a podčiarknuté, zatiaľ čo Kosisnkemu v Top Gune „kryl chrbát“ tím ostrieľaných veteránov s víziou, v Spiderhead kopal sám za seba, čo je vidieť a cítiť aj na diváckych reakciách.

Kým Top Gun sa na domácom ČSFD s 91 % percentami prepracoval na 12. najlepší film histórie, so Spiderhead to tak ružovo nevyzerá. Ten totiž lavíruje na hranici percentuálnej 50-ky a veľmi optimisticky na tom nie je ani na Rotten Tomatoes. Na portáli schytal od publika K.O. v podobe 36 % a od kritikov nelichotivých 44 %.

Vo finále tak treba povedať, že sa Kosinkého snímka postupne rozpadá medzi prstami. Nekompromisná atmosféra, trilerové prvky, herecká rýchlopaľba hlášok či hĺbavých postrehov sa dostáva do úzadia a strieda ich nelogickosť a absurdné vajatanie postáv.

Odsúdený na Titanicu zvanom Netflix

Z Hemsworthovej postavy sa tak vo finálnej bodke stáva otravná karikatúra a kroky zvyšných postavičiek šuštia papierom a vôľou scenáristov. Autori počas snímky načrtnú viacero kurióznych figúriek, ktoré sú až trestuhodne nevyužité rovnako ako dejových línií, z ktorých sa stanú eln príbehové slepé uličky.

Originálny vizuál a hutná atmosféra síce dodávali filmu na plasticite, no na konci dňa mu chýba spojivo, ktoré by ho zlepilo do pozerateľného celku. Zatiaľ čo Top Gun držal pokope tímový tmel filmových harcovníkov, Spiderhead obnažil Kosinkého najslabšie režisérske stránky a snímku tak poslal na filmové vrakovisko, ktoré už podobnými projektami od Netflixu začína byť smutne preplnené.