Nikto netušil, čo ho spôsobilo. Vedci konečne objasnili najunikátnejší záblesk vo vesmíre, aký sme doteraz videli

Zrejme sa konečne podarilo rozlúštiť záhadu okolo extrémne jasného záblesku, o ktorom sa vedci domnievali, že je úplne novým typom vesmírnej explózie.

Tento bledomodrý záblesk vychádzajúci zo špirálového ramena niekoľko miliónov svetelných rokov vzdialenej galaxie bol dokonca natoľko tajomný, že ho kategorizovali ako „jasnú krátkodobú prechodnú udalosť neznámeho pôvodu“, alebo skrátene FBOT. Na tému upozornil portál Sciencealert a web prestížnej univerzity MIT.

16. júna 2018 astronómovia po celom svete zaregistrovali extrémne krátku a jasnú udalosť, ktorá na oblohe žiarila až 100-krát jasnejšie, ako typická supernova. Jasnosť tohto záblesku prinútila vedcov myslieť si, že jej zdroj sa nachádza niekde v našej galaxii. Keď zistili, že vychádza z 200 miliónov svetelných rokov vzdialenej galaxie, nemohli uveriť vlastným očiam.

Od roku 2018 bolo objavených niekoľko takýchto udalostí, no až doposiaľ sme s istotou nevedeli, čo ich spôsobuje. Jednou z možností bolo, že ide o udalosť TDE (tidal disruption event) – o udalosť, kedy sa hviezda alebo biely trpaslík natoľko priblíži k supermasívnej čiernej diere, že je ňou pohltený.

Ďalšou možnosťou bolo, že ide o supernovu typu II, v ktorej sa hviezdne jadro, ktoré už nie je podporované vonkajším tlakom fúzie, zrúti pod ťarchou vlastnej gravitácie do ultrahustého objektu, píše ScienceAlert.

Konečne poznáme odpoveď

Aby vedci odhalili, o ktorú z týchto možností ide, v novej štúdii publikovanej v žurnále Nature Astronomy sa pozreli na röntgenové emisie z tejto udalosti.

SDSS

Presnejšie boli skúmané údaje zozbierané zariadením NICER nachádzajúcom sa na ISS. NICER udalosť, respektíve signál s označením AT2018cow, začal pozorovať asi 5 dní po počiatočnej detekcii, pričom pokračoval ešte ďalších 60 dní.

Sledovanie miliónov röntgenov impulzov ukázalo, že sú emitované v presných časových intervaloch, každých 4,4 milisekundy. Z tejto periodicity vedci dokázali vypočítať, že nech už ide o akýkoľvek objekt, nesmie byť väčší ako 1000 km.

„Jediná vec, ktorá môže byť taká malá je kompaktný objekt – neutrónová hviezda, alebo čierna diera,“ cituje portál ScienceAlert astronóma z MIT Dheeraja Pashama.

Rovnako ako pravidelnosť signálov kladie obmedzenia na veľkosť objektu, ich sila kladie obmedzenia na hmotnosť objektu. To znamená, že sila zaznamenaných signálov ukázala prostý fakt. Objekt nemôže byť hmotnejší ako 800-násobok hmotnosti Slnka, čím sa v podstate vylúčila možnosť, že ide o vyššie zmieňovanú udalosť TDE (udalosť spôsobila kolaps hviezdneho jadra).

V závislosti od toho, do akého kompaktného objektu sa hviezda zrútila, možno vysvetliť periodicitu signálov. Ak ide o neutrónovú hviezdu, periodicita je spôsobená rýchlosťou jej rotácie, ak ide o čiernu dieru, emisie môžu byť produkované materiálom vyvrhnutým zo supernovy, ktorý teraz padá do novovzniknutej čiernej diery.

Vedci sa domnievajú, že objasnenie tohto prípadu by mohlo slúžiť ako nástroj pre budúce objavovanie a študovanie novonarodených čiernych dier.

Čítajte viac z kategórie: Novinky