Astronómom sa podarilo detegovať dve galaxie, o ktorých sme až doposiaľ vôbec netušili. Ide o dvojicu extrémne vzdialených galaxií, ktoré si „pamätajú“ ešte samotný úsvit vesmíru. Na tému upozornil portál NewAtlas.

Extrémne vzdialené galaxie

Ako píše portál InterestingEngineering,  galaxie boli objavené prostredníctvom veľkej anténnej sústavy tvorenej zo 66 rádioteleskopov známej tiež ako ALMA (Atacama Large Millimeter Array) a aktuálne sa nachádzajú vo vzdialenosti približne 29 miliárd svetelných rokov.

NASA/ESA/Caltech/Hubble

Tieto galaxie, keďže sa skrývali za hrubou vrstvou kozmického prachu, boli doposiaľ pre naše oči, ale i pre optickú šošovku Hubblovho vesmírneho teleskopu, úplne neviditeľné. Napriek tomu, že Hubblov teleskop je jedným z najdôležitejších ďalekohľadov v dejinách astronómie a dokáže pozorovať objekty aj vo vzdialenosti 13 miliárd svetelných rokov, nie všetko je pre jeho „oči“ dostupné.

Príkladom je aj nová štúdia publikovaná v žurnále Nature, v ktorej vedci na rádiových vlnových dĺžkach objavili dve doposiaľ neznáme galaxie s názvom REBELS-12-2 a REBELS-29-2.

V rámci svojej štúdie astronómovia sledovali skupinu vzdialených galaxií, ktoré sú známe z pozorovaní Hubbleovho teleskopu. V údajoch z pozorovaní ALMA si však všimli, že dve z týchto galaxií majú svojho galaktického suseda, o ktorom sme doposiaľ nevedeli. Ako REBELS-12-2 , tak i REBELS-29-2, boli totiž zahalené veľkým množstvom prachu, ktoré blokovalo časť ich svetla, takže pre Hubbleove „oči“ boli nezachytiteľné.

Pohľad Hubbleovymi očami vs. pohľad cez sieť rádioteleskopov ALMA; NASA

Ukázalo sa, že svetlo z týchto galaxií k nám cestovalo celých 13 miliárd rokov, avšak vďaka neustálej expanzii vesmíru sa momentálne nachádzajú ešte oveľa ďalej. Podľa dostupných informácií by sa tieto galaxie v súčasnosti mali nachádzať vo vzdialenosti neuveriteľných 29 miliárd svetelných rokov, čo z nich automaticky robí jedny z najvzdialenejších známych galaxií.

Zistenia tiež naznačili, že raný vesmír obsahoval oveľa viac galaxií, ako sa povodne predpokladalo. Z výpočtov vedeckého tímu vyplýva, že 10 až 20 % galaxií z tejto skorej vesmírnej epochy sa pravdepodobne skrýva za mračnami plnými drobných prachových častíc, čo znamená, že naše modely vývoja vesmíru nemusia úplne sedieť.

Podľa autorov je tento výskum časť veľkej skladačky, ktorá by mohla pomôcť odpovedať na najzákladnejšiu otázku, „odkiaľ toto všetko pochádza?“

„Neviditeľné galaxie, ktoré sme objavili v ranom vesmíre sú niektoré z prvých stavebných kameňov vyspelých galaxií, ktoré dnes vo vesmíre vidíme všade okolo seba,“ cituje vyjadrenia Pascala Oescha portál NewAtlas.

James Webb opäť v problémoch

Pomôcť s objavovaním takto extrémne vzdialených galaxií dúfajme pomôže v budúcnosti teleskop Jamesa Webba, ktorého už niekoľko rokov sužujú rôzne problémy a odklady štartu. Hoci teleskop by mal štartovať už o pár týždňov, zatiaľ nič nie je isté. Len pred pár dňami totiž došlo k nehode, ktorá vedcov prinútila presunúť štart teleskopu najmenej o štyri dni.

NEPREHLIADNI:
História Mliečnej dráhy je navždy prepísaná. Desiatky rokov sme jej okolie opisovali nesprávne

Najhoršie na tom je, že termín letu, tentoraz stanovený na 22. decembra, ešte nemusí byť definitívny. Ak totiž výbor zistí, že došlo k poškodeniu komponentov, môže to znamenať ďalšie mesiace odkladov a navyšovania rozpočtu tohto 10-miliardového teleskopu.