Panamský prieplav, ktorý spája Atlantický oceán s Tichým oceánom, patrí medzi najdôležitejšie námorné cesty – ročne ním prejdú približne tri percentá svetového námorného obchodu. Americká spoločnosť stavebných inžinierov (ASCE) zaradila Panamský prieplav medzi sedem divov moderného sveta.

Hoci sa o jeho vybudovanie pokúsilo viacero krajín, podarilo sa to až Spojeným štátom. Vo štvrtok 18. novembra uplynie 120 rokov od podpísania zmluvy, na základe ktorej získali USA od Spojeného kráľovstva výhradné právo na výstavbu Panamského prieplavu.

Význam strategickej polohy Panamskej šije bol zrejmý hneď po jej objavení začiatkom 16. storočia. Prvými Európanmi, ktorí začali skúmať dnešné územie Panamy, boli Španieli.

Veľkými zástancami myšlienky stredoamerického prieplavu boli napríklad španielsky kráľ Karol V., jeho syn Filip II. či na začiatku 19. storočia nemecký geograf Alexander von Humbolt.

Gigantický projekt má slovenský rukopis

Na prípravných prácach a na projektovaní Panamského prieplavu sa podieľal aj košický rodák Béla Gerster. Jeho úlohou bolo spracovať celú vedeckú štúdiu a v roku 1878 ako prvý navrhol miesto prieplavu na území medzi Panamou a Colonom. O rok neskôr sa začali práce na vybudovaní Panamského prieplavu.

V rokoch 1880 sa o vybudovanie prieplavu pokúsili Francúzi, no ich projekt stroskotal. Okolo 20 000 robotníkov zahynulo v dôsledku žltej zimnice, malárie a ďalších chorôb. V roku 1889 bola stavba prieplavu zastavená (dokončený bol z dvoch pätín) v dôsledku technických problémov, ale aj vysokej úmrtnosti robotníkov na tropické choroby. Dielo dokončili až Spojené štáty.

Umožnila im to Hayova-Pauncefotova zmluva, ktorú 18. novembra 1901 podpísali vo Washingtone americký minister zahraničných vecí John Hay a britský veľvyslanec Julian Pauncefote. Na jej základe Spojené kráľovstvo poskytlo USA právo vybudovať Panamský prieplav a vojensky ho obsadiť s podmienkou, že cesta prieplavom bude otvorená pre všetky lode sveta.

Prezident USA Theodore Roosevelt po podpise zmluvy v decembri 1901 vyhlásil: „Nijaké iné dielo, ktoré je potrebné na tomto kontinente urobiť, nemá pre americký ľud taký význam, ako výstavba kanálu cez šiju spájajúcu Severnú a Južnú Ameriku.“

V prvých rokoch sa Američania venovali príprave na gigantický projekt, ktorý sa napokon z prieplavového kanála zmenil na vzdúvadlový. Využili materiál a technické vybavenie po Francúzoch, ale zaslúžili sa aj o zlepšenie životných podmienok robotníkov. Značné prostriedky investovali do ochrany ich zdravia, vysušili močiare a zabránili množeniu komárov. Aj počas tejto etapy si však stavba vyžiadala viac než 5 600 životov.

Konečne v prevádzke, dnes aj v lepšej verzii

Panamský prieplav po desiatich rokoch výstavby oficiálne otvoril 15. augusta 1914 americký prezident Woodrow Wilson a ako prvý ním preplával parník Ankon. Dĺžka prieplavu je 81,6 kilometra a jeho šírka sa pohybuje v rozpätí od 150 do 305 metrov. Napríklad lodiam, ktoré sa plavia z New Yorku do San Francisca, skrátil cestu z 22.500 na 9 500 kilometrov.

USA vyplatili Paname jednorazový poplatok desať miliónov dolárov a každoročne platili sumu 250 000 dolárov. V roku 1977 podpísali americký prezident James Carter a panamský prezident Omar Torrijos dohodu, podľa ktorej mal do 31. decembra 1999 prejsť prieplav aj s okolím ako neutrálne územie pod panamskú správu. Aj po roku 2000 však USA garantujú bezpečnosť tohto územia a zachovali si právo brániť jeho neutralitu.

Prvý raz v histórii uzavreli prieplav pre nepriaznivé počasie v decembri 2010. Opatrenie si vynútili záplavy. V roku 2014, naopak, ohrozovalo kanál dlhotrvajúce sucho. Rovnako to bolo aj v roku 2019.

TASR/AP Photo/Arnulfo Franco

V roku 2016 otvorila Panama rozšírený prieplav. Ako prvá ním 27. júna 2016 preplávala čínska kontajnerová loď Cosco Shipping Panama dlhá 300 metrov a široká 48,2 metra. Počas plavby ju sprevádzali remorkéry a asi 30 000 divákov – vrátane hláv štátov ôsmich krajín. „Toto je trasa, ktorá spája svet,“ vyhlásil pri otvorení panamský prezident Juan Carlos Varela.