Otázka pôvodu života na Zemi máta vedu už dlhé storočia, rovnako zaujímavá je však aj otázka biodiverzity, ktorá tu podľa všetkého nebola odjakživa.

Kým pomerne kontroverzná štúdia už dávnejšie predpokladala, že za ňu môže zrážka asteroidov, pravda je však podľa vedcov kdesi úplne inde, informuje Science Alert.

Planéta sa poriadne ochladila

Podľa vedeckých poznatkov došlo pred 647 miliónmi rokov k zásadnej zmene. Vtedy prevládajúce ramenonožce, trilobity a konodonty začali nahrádzať nespočetné množstvá nových druhov bezstavovcov, ktoré dnes zapĺňajú oceány.

Ide o vôbec najväčší nárast biodiverzity v histórii Zeme, aký poznáme a vedci vďaka fosíliám zistili, že ho spôsobilo ochladenie zemskej klímy. Problémom však je, že sa nedokážu s istotou zhodnúť na tom, čo spôsobilo toto ochladenie. Vesmír je pritom prachu plný a každoročne ho spadnú na Zem stovky ton.

Pablo Carlos Budassi/ Wikimedia Commons

Podľa jednej z kontroverznejších teórií, ktorú je vďaka novej štúdii možné vylúčiť, za to mohla zrážka asteroidov medzi Marsom a Jupiterom. Tá mala vytvoriť obrovské množstvo prachu, ktorý sa rozšíril v Slnečnej sústave a čiastočne zahalil Slnko. Má to však jeden veľmi podstatný háčik.

Táto udalosť časovo nesedí

Zásadným problémom však je, že k intenzívnemu rastu oceánskej biodiverzity začalo dochádzať ešte predtým, než nastala spomínaná zrážka asteroidov. A to nie len o pár rokov ale až o 600 000, podotýka geológ a paleontológ Nicolas Thibault. To znamená, že aj keď mohla takáto kozmická kolízia spôsobiť ďalšie ochladenie, nie je primárnou príčinou prvotného ochladzovania.

S cieľom odhaliť skutočnú príčinu sa vedci pozreli na dno oceána a množstvo sedimentu a fosílií, ktoré toto miesto skrýva. Práve vďaka tomu dokázali lepšie zoradiť sled udalostí a odhalili, že prechod na studenšiu klímu započal presne pred 469,2 miliónmi rokov. 200 000 rokov na to nastalo ešte hlbšie ochladenie a na Južnom póle Zeme sa vytvoril ľad.

kjpargeter/freepik

Skutočnou príčinou je podľa všetkého zmena orbitálnej excentricity Zeme a zároveň zmena naklonenia jej osi. O tomto fenoméne však vieme a deje sa každých niekoľko desaťtisíc rokov, pričom sa nazýva Milankovičov cyklus. Ako na záver dodávajú vedci, prach z asteroidov síce nespôsobil zvýšenie biodiverzity, ale pôsobil ako dočasná evolučná brzda.