Podľa skupiny vedcov nie je život na Marse ešte úplne vylúčený a môže sa potenciálne nachádzať pod jeho povrchom. Tam prežíva vďaka chemickým procesom, ktoré poháňa rádioaktivita, o téme informuje Futurism.

Pomáha rádioaktivita, rovnako ako na Zemi

V zemskom podzemí sa nachádza život vďaka podobnému procesu, aký sa môže nachádzať aj na Marse. Hlboko pod povrchom dochádza k rozpadu vody pomocou rádioaktívnych prvkov, čoho výsledkom sú látky podporujúce živé organizmy.

NASA/JPL

Ako píše Scientific American, tento proces je známy ako rádiolýza a na Zemi udržiava nažive baktérie v izolovaných roklinách a póroch hornín už po milióny rokov.

Aj keď je povrch Marsu zásadne odlišný a vládnu mu piesočné búrky, silná kozmická radiácia či extrémne riedka atmosféra, jeho podzemie je Zemi trochu podobnejšie. Práve toto podzemie je podľa planetárneho vedca z JPL, Jesse Tarnasa, najlepším kandidátom pre život na Marse. Jesse Tarnas je zároveň vedúci novej štúdie, v ktorej vedci tento proces popisujú.

Tajomstvá odhaľujú meteority

Pre potvrdenie alebo vyvrátenie možnosti spomínaného procesu na Marse je potrebné skúmať jeho zloženie a štruktúru. Pomôcť môžu aj vzorky hornín z povrchu Marsu, ktoré sa momentálne snaží odobrať rover Perseverance. Prvý pokus však neuspel a na Zem sa tak skoro nedostanú.

Povrch Marsu. Zdroj: NASA / JPL-Caltech

Na Zemi máme napriek tomu k dispozícii vzorky marťanského podzemia – pochádzajú z meteoritov, ktoré na našu planétu dopadli. Tím preskúmal podrobné zloženie týchto vzoriek a údaje vložili do počítačovej simulácie, vrátane pórovitosti marťanského povrchu, ktorú odhadli pomocou dát z roverov a družíc na obežnej dráhe Marsu.

Výsledky simulácie preukázali, že ak je pod marťanským povrchom stále k dispozícii voda, mohla v ňom rádiolýza udržať mikrobiálny život po miliardy rokov.

Horniny bohaté na život

Vedci skúmali rádiolýzu aj v minulosti, ale teraz po prvý krát použili na zhodnotenie obývateľnosti podzemia skutočnú marťanskú horninu. Podľa výsledkov je možné, že v jedinom kilograme marťanskej horniny žije až jeden milión mikróbov – podobne, ako na Zemi.

Pre život na Marse najvhodnejšia hornina je kameň, ktorý je známy pod menom regolit breccia. Podľa Tarnasa pochádza z južných vysočín Marsu, kde sa nachádza najstarší marťanský terén.

Tuby pre vzorky marťanskej horniny počas montáže na rover Perseverance. Zdroj: NASA/JPL-Caltech/KSC

Problém však je, že doteraz nevieme, či sa pod povrchom skutočne nachádza voda. Viac detailov prinesie rover Perseverance a plánovaný návrat jeho vzoriek, ktoré chce NASA dopraviť na Zem pomocou samostatnej misie v roku 2031.

Čítajte viac z kategórie: Novinky