Po troch rokoch pandémie sa ľudstvo opäť dočkalo pozitívneho trendu. Globálna priemerná dĺžka života v roku 2023 stúpla a vrátila sa na úroveň spred ochorenia Covid-19. Podľa rozsiahlej štúdie programu Global Burden of Disease (GBD), zverejnenej v prestížnom vedeckom časopise The Lancet, sa ženy dožívajú v priemere 76,3 roka a muži 71,5 roka. Ide o dôkaz, že svet sa postupne zotavuje z demografického šoku spôsobeného pandémiou, ktorá dočasne znížila priemerný vek dožitia takmer vo všetkých regiónoch.

Ľudstvo žije dlhšie ako kedykoľvek predtým

Výskum pod vedením Christophera Murraya z University of Washington v Seattli analyzoval viac než 310-tisíc zdrojov údajov zo 204 krajín a území. Dlhodobé trendy ukazujú, že od roku 1950 sa priemerná dĺžka života predĺžila o viac než 20 rokov – u žien z 51,2 na 76,3 roka a u mužov zo 47,9 na 71,5 roka.

Podľa prognóz rovnakého výskumného tímu by sa mali do roku 2050 muži narodení po tomto roku dožívať o ďalších 4,9 roka viac, zatiaľ čo ženy o 4,2 roka. Rast priemernej dĺžky života úzko súvisí s rozvojom medicíny, lepšou dostupnosťou zdravotnej starostlivosti a pokrokom v prevencii chorôb, ktoré boli ešte pred niekoľkými desaťročiami smrteľné.

Nerovnosti medzi regiónmi pretrvávajú

Napriek pozitívnemu globálnemu trendu štúdia upozorňuje na výrazné rozdiely medzi krajinami. Zatiaľ čo v ekonomicky silných štátoch – napríklad v Japonsku, Nórsku či Švajčiarsku – presahuje priemerná dĺžka života hranicu 80 rokov, v subsaharskej Afrike sa obyvatelia dožívajú iba približne 62 rokov. Zaostávanie týchto regiónov spôsobujú kombinované faktory, ako nedostatočná infraštruktúra zdravotníctva, časté epidémie, chudoba a zlá dostupnosť pitnej vody.

„Naše výsledky jasne ukazujú, že hoci sa svet ako celok posúva vpred, zdravotná nerovnosť zostáva jednou z najväčších výziev tohto storočia,“ uviedol Murray.

Choroby srdca zostávajú najväčším zabijakom

Podľa štúdie zostáva najčastejšou príčinou úmrtí ischemická choroba srdca, ktorá bola zodpovedná za najväčší podiel úmrtí aj v roku 2023. Nasledujú cievne mozgové príhody a chronická obštrukčná choroba pľúc (COPD). K hlavným príčinám patrili aj infekcie dolných dýchacích ciest, Alzheimerova choroba, rakovina pľúc, cukrovka a chronické ochorenie obličiek.

Hoci celková úmrtnosť klesla, výskumníci zaznamenali znepokojivý trend v Severnej a Južnej Amerike – medzi mladými dospelými a dospievajúcimi tam úmrtnosť stúpla. Dôvodom sú najmä samovraždy, zneužívanie drog a alkoholu, ktoré sa v týchto regiónoch stávajú čoraz vážnejším spoločenským problémom.

Nádejné vyhliadky do budúcnosti

Výsledky štúdie GBD ukazujú, že svet sa po pandémii vrátil na trajektóriu postupného predlžovania života. Pokroky v medicíne, rozšírenie očkovania, digitálna diagnostika aj lepší prístup k informáciám pomáhajú ľuďom žiť dlhšie a kvalitnejšie.

Napriek tomu vedci upozorňujú, že globálny rast dĺžky života nesmie zakryť rastúce rozdiely medzi regiónmi. Ak má byť 21. storočie érou dlhého a zdravého života pre všetkých, bude potrebné nielen inovovať, ale aj zdieľať zdroje – od vakcín po vzdelanie – tam, kde ich ľudia najviac potrebujú.