Táto kométa sa rozpadla skôr, než sme ju videli na oblohe. Jej chvost ale narazil do jedinečnej sondy

Kométa C/2019 Y4, známa tiež ako kométa Atlas, sa rozpadla skôr, než sme ju mohli pozorovať na oblohe. Stalo sa tak krátku dobu po jej objave. Ako sa však ukázalo, prínos vede zaručí aj napriek svojmu predčasnému koncu. Cez jej chvost totiž preletela sonda Solar Orbiter (SolO), informuje Science Alert.

Nečakané stretnutie jedinečnej sondy

Sonda SolO odštartovala do vesmíru 10. februára 2020 na palube rakety Atlas V. S chvostom kométy C/2019 Y4 došla do styku už v máji toho istého roku a vedci sa tento týždeň podelili o informácie a zistenia, ktoré vďaka tomuto stretnutiu obdržali.

Vedecký prínos týchto meraní je pomerne vážny aj napriek tomu, že sonda SolO nie je na podobné stretnutia stavaná a nie je vybavená špecializovanými nástrojmi. Vedci voje zistenia prezentovali v pondelok na Národnom astronomickom mítingu 2021, ktorý organizuje Kráľovská astronomická spoločnosť.

Tím, ktorý viedol fyzik Lorrenzo Matteini z University College London, vysvetľuje, že identifikovali štruktúru magnetického poľa. Sonda ju začala pozorovať 4. júna 2020. Tú spájajú s obrátením magnetického poľa, vysokou hustotou plazmy a lokálnym spomalením jej toku. SolO zaznamenal aj väčšie množstvo prachu a energetických iónov.

SolO priniesol aj nové zistenie

Kométy majú, podľa Science Alert, až dva chvosty. Jeden z nich je prachový chvost, ktorý tvoria častice uvoľnené z kométy počas sublimácie ľadu. Nazýva sa koma, z latinského slova pre vlas, na ktorý sa takýto chvost podobá.

NASA/ESA/STScI/D. Jewitt (UCLA)

Druhý chvost je iónový a vzniká ionizáciou molekúl v kome pomocou solárneho ultrafialového žiarenia. Výsledky tímu dokazujú, že magnetické pole iónového chvosta ostáva aj dlho po tom, čo sa samotná kométa rozpadne.

Podľa Metteiniho ide o unikátnu príležitosť študovať zloženie a štruktúru chvosta kométy tak detailne, ako nikdy predtým. „Snáď teraz, keď obiehajú okolo Slnka sondy Solar Orbiter a Parker Solar Probe, budú takéto pozorovania oveľa častejšie,“ dodal na záver Matteini.

SolO nedávno zachytila prvú slnečnú erupciu

Sonda Solar Orbiter len nedávno úspešne zachytila svoju prvú slnečnú erupciu. SolO dokáže vďaka svojej naklonenej obežnej dráhe pozorovať oblasti Slnka, ktoré nie sú zo Zeme viditeľné.

ESA

SolO má za sebou len rok a pol vo vesmíre a podľa plánov má vydržať minimálne 7 rokov, s možnosťou aspoň trojročného predĺženia misie. Pre Európsku vesmírnu agentúru ju skonštruoval Airbus a celková cena misie sa vyšplhala na 1,27 miliárd € a to vrátane kontribúcií NASA, ktorá sa podieľa na operácii tejto sondy. Jej hlavná misia oficiálne začne až v novembri tohto roku.

Čítajte viac z kategórie: Novinky