Vedci z tímu Eagleworks patriaceho k NASA boli presvedčení o tom, že sa im podarilo zostrojiť funkčný prototyp hypotetického pohonu EmDrive, ktorý dokáže produkovať ťah aj bez akéhokoľvek „výfuku“ či emisie látok. Nemeckí fyzici z Drážďanskej univerzity podrobili tento vynález testu, ktorý potvrdil, že sa tím z NASA mýlil, informuje Universe Today.

NASA sa mýlila, na obchádzanie fyzikálnych zákonov si ešte počkáme

Tím vedcov z laboratórií Eagleworks, inak známym ako Laboratórium fyziky pokročilého pohonu, je malá skupina vedcov z NASA, ktorá sa zaoberá rôznymi novými formami teoretických pohonov kozmických lodí. Ultimátnym cieľom laboratória je dosiahnutie medzihviezdneho cestovania ešte do konca tohto storočia, výsledky sú však, aspoň zatiaľ, neisté.

V roku 2016 zverejnil tento tím tvrdenie, že sa im podarilo dosiahnuť reálny ťah s pohonom EmDrive. Ten má korene ešte v roku 2001 a funguje na princípe odrážania mikrovlnného žiarenia vo svojej špeciálne tvarovanej komore, vďaka čomu má generovať ťah. To samozrejme porušuje hneď niekoľko základných fyzikálnych zákonov, kvôli čomu sa tento „vynález“ dostal okamžite pod paľbu azda všetkých svetových vedcov.

M. Tajmar a spol. 2021

A to celkom oprávnene, pretože nové testy nemeckého tímu fyzikov, na čele s profesorom Martinom Tajmarom, potvrdzujú, že šlo len o obyčajnú chybu merania. Ako sa vyjadril samotný Tajmar, nameraný ťah bol dôsledkom tepelného efektu. Publikácia tímu Eagleworks úmyselne vyberala momenty, kedy ich pohon produkoval náhodný ťah a celý výsledok tým skreslili.

Keď do pohonu prúdi energia a zohrieva sa, niektoré upevňovacie prvky majú tendenciu sa skriviť, čo má za následok presun meracej stupnice do nového nulového bodu. Nemeckému tímu sa podarilo štruktúru vylepšiť a tento problém eliminovať. Paradoxne, takéto vylepšenie pohonu spôsobilo jeho „zhoršenie“ – neprodukuje totiž žiadny ťah, píše GrenzWissenchaft Aktuell.

Zatiaľ ostávame pri konvenčných raketách a iónovom pohone – a čo nukleárny pohon?

Ak by aj EmDrive skutočne fungoval, stále by nevyriešil tú najnáročnejšiu časť cestovania do kozmu a tou je prekonanie zemskej príťažlivosti. Na to sú potrebné raketové motory s vysokým ťahom, ktorý inými spôsobmi dosiahnuť nedokážeme – teda azda okrem pohonu pomocou jadrových bômb, nad ktorým sa v minulosti vedci vážne zaujímali. Niektoré z nich mali dokonca vážiť až 8 000 000 ton.

Pre efektívne opustenie Zeme sú nutné minimálne dva stupne rakety, pričom na Marse je možné to vykonať aj s jedným stupňom – tento systém je známy ako SSTO (Single Stage To Orbit). Dôvodom je, že gravitácia Marsu je len 38 % tej zemskej.

Vedci však prichádzajú s novými nápadmi neustále a je pravdepodobné, že skôr či neskôr nájdu možnosť, ako cestovanie naprieč kozmom zásadne urýchliť. Len cestovanie medzi jednotlivými planétami nám trvá niekedy celé roky – medzihviezdne cestovanie je teda prakticky nemožné. Napríklad Voyager 1, najvzdialenejšia ľuďmi skonštruovaná sonda, dosiahne druhú hviezdu až o 30 000 rokov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky