Bezpečnosť internetu je dôležitá, ale nie za cenu zásahov do súkromia. Zdôrazňujú to mimovládne organizácie (MVO) Slovensko.Digital a Nadácia Zastavme korupciu. Z rokovania parlamentu preto žiadajú stiahnuť novelu zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorá rozširuje právomoci Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). Schválenie novely by podľa nich znamenalo neprimeraný zásah do súkromia osôb. Ak návrh stiahnutý nebude, vyzývajú poslancov Národnej rady SR, aby zaň nehlasovali.

Za problematické považujú mimovládne organizácie najmä tri navrhované mechanizmy, a to zavedenie tzv. blokovania, automatizované poskytovanie informácií a možnosť obmedziť používanie produktov a služieb. Podľa návrhu bude môcť NBÚ napríklad uložiť povinnosť blokovať určitý softvér alebo komunikáciu na internete.

Postihnutý subjekt sa nebude môcť odvolať a dotknutí používatelia internetu sa ani nemusia dozvedieť, že nejaká časť komunikácie je blokovaná. Rovnako môže prikázať filtrovať komunikáciu na „určité identifikátory“ a zasielať mu niektoré informácie zo siete a informačných systémov.

Zobraziť celú galériu (0)
Freepik (Úprava redakcie)

NBÚ bude môcť napríklad z vlastného podnetu zakázať používať určitý produkt, proces, alebo službu. Zoznam zakázaných technológií bude síce zverejnený a bude možné dávať pripomienky, avšak tieto môže NBÚ ignorovať.

„Pôjde de facto o zavedenie nového spôsobu plošného odpočúvania. Bez riadnej kontroly, ktorá nám v návrhu chýba, to považujeme za nebezpečný nástroj, zneužiteľný voči investigatívnym novinárom, watchdogovým organizáciám, ale aj oznamovateľom korupcie či iným skupinám občanov,“ podotkla Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu.

MVO zároveň upozorňujú, že predložený návrh zákona nebol prerokovaný v Rade vlády SR pre digitalizáciu verejnej správy a jednotný digitálny trh a NBÚ pri jeho príprave natoľko ignorovalo kritické stanoviská, že na rokovanie vlády SR bol zákon predložený s 91 neakceptovanými zásadnými pripomienkami.

K novele má vážne výhrady aj združenie IT Asociácia Slovenska (ITAS), ktoré svoje stanovisko prinieslo v tlačovej správe. Podľa ITASu može nepretržité sledovanie systémových informácii zo sietí a vybraných prevádzkovateľov základných služieb, ktoré novela povoľuje, priniesť výrazný zásah do súkromia občanov.

„Toto opatrenie je možno vhodné pre internú komunikáciu v niektorých štátnych inštitúciách, ale určite nie vo firmách a verejných komunikačných sieťach. Navyše to prináša vysoké riziko úniku citlivých informácií vzhľadom na skutočnosť, že úroveň zabezpečenia v bankovom či telekomunikačnom sektore je vyššia ako na strane vládnych organizácií,“ znie vyjadrenie združenia.

Zdroj: TASR

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú