Solárna sonda Parker Solar Probe poslala na Zem ďalšiu úchvatnú fotografiu. Tá však nezachytáva priamo krásu našej centrálnej hviezdy, ale zobrazuje unikátny pohľad na nočnú stranu Venuše. O téme informuje NASA na svojom webe.

Ako píše portál CNN, sonda začala svoju púť s cieľom študovať Slnko ešte v roku 2018. Od tej doby priniesla vedcom z celého sveta množstvo nových informácií, ale i zaujímavých fotografií. Najnovšie do zbierky pribudla fascinujúca snímka zachytávajúca nočnú stranu našej sesterskej planéty.

Unikátna fotografia Venuše vytvorená sondou Parker Solar Probe. Zdroj: NASA/Johns Hopkins APL/Naval Research Laboratory/Guillermo Stenborg and Brendan Gallagher

Aj keď je hlavnou úlohou sondy Parker Solar Probe skúmať slnečnú korónu, Venuša hrá v tejto misií kritickú rolu. Sonda totiž pri svojej ceste k Slnku využíva jej gravitáciu vo svojej prospech. Každým preletom okolo Venuše použije gravitačné manévrovanie na presmerovanie svojej trajektórie tak, aby k Slnku smerovala stále bližšie a bližšie.

Sonda počas svojej 7 ročnej misie využije celkom 7 gravitačných manévrov, pričom uvedená fotografia vznikla pri v poradí treťom blízkom prelete okolo Venuše, ktorý sa udial 11. júla 2020.  O fotografiu sa postaral prístroj WISPR (Wide-Field Imager for Solar Probe) určený na snímanie slnečnej koróny, slnečného vetra, ale aj vnútornej heliosféry vo viditeľnom svetle.

Prekvapila aj samotných vedcov

Samotný obrázok predstavuje pohľad na nočnú stranu Venuše zo vzdialenosti asi 12-tisíc kilometrov. Hoci na prvý pohľad môže fotografia pôsobiť trochu fádnym dojmom, slabé biele pruhy, pripomínajúce škrabance sú výsledkom slnečného žiarenia odrážaného vesmírnym prachom a časticami materiálu vyvrhnutými zo samotnej kozmickej lode. Počet pruhov prítomných na obrázku sa líši vždy v závislosti od rýchlosti a obežnej dráhy solárnej sondy, upozorňuje web Express.

Ďalšou neprehliadnuteľnou vecou je aj „tmavá škvrna“ v strede obrázka. Tá je známka ako Aphrodite Terra, čo je  tektonická vyvýšenina v oblasti Venušinho rovníka a zároveň najväčšia vyvýšenina na planéte. Dôvod, prečo Aphrodite Terra vyzerá na snímke tak tmavo, je ten, že má teplotu až o 30 stupňov Celzia nižšiu ako okolité oblasti.

Videl si už?
Voda sa na Zem dostala úplne inak, unikátny proces zdieľame s Marsom aj Venušou. Mliečna dráha je tak možno plná svetov ako náš

Na snímke si tiež môžeme všimnúť jasne viditeľné okraje planéty. O tomto „žiariacom okraji“ sa vedci domnievajú, že predstavuje svetelné žiarenie atmosféry Venuše, ktoré v tomto prípade spôsobujú atómy kyslíka vysoko v atmosfére, ktoré sa na nočnej strane rekombinujú na molekuly.

NASA/Johns Hopkins APL/Naval Research Laboratory/Guillermo Stenborg and Brendan Gallagher

Ako sme spomínali už vyššie, WISPR je navrhnutý na snímanie slnečnej koróny a vnútornej heliosféry. Vedci teda očakávali, že pri snímaní Venuše uvidia iba jej husté mračná, ktoré zahaľujú jej povrch. Opak bol však pravdou.

„WISPR účinne zachytil tepelnú emisiu povrchu Venuše. Je to veľmi podobné snímkam získaným sondou Akacuki (sonda určená na prieskum Venuše, pozn. redakcie) pri vlnových dĺžkach blízkych infračervenému žiareniu,“ uviedol astrofyzik Brian Wood.

NEPREHLIADNI 
Ako dlho vydrží Zlatá platňa na sonde Voyager? Výsledok šokoval aj samotných vedcov

Toto zistenie prinútilo vedcov opätovne zmerať citlivosť prístroja WISPR na infračervené svetlo. Ak sa ukáže, že WISPR dokáže snímať aj vlnové dĺžky svetla v blízkej infračervenej oblasti, táto jeho nepredvídaná schopnosť môže poskytnúť vedcom nové možnosti na štúdium častíc prachu nachádzajúcich sa v blízkosti Slnka. V prípade, že merania ukážu, že WISPR tieto vlnové dĺžky svetla nedokáže zaznamenať, tak sme pravdepodobne odhalili nové „okno“ v atmosfére, cez ktoré môžeme nahliadnuť až na povrch planéty.