Európska vesmírna agentúra (ESA) zverejnila najnovšie zábery, ktoré zhotovila sonda Solar Orbiter vo vysokom rozlíšení. Na svoju misiu bola vypustená len v tomto roku. Ide o najdetailnejšie fotografie Slnka, aké sme kedy mali možnosť vidieť. Vytvorené boli zo vzdialenosti desiatok miliónov kilometrov, informuje IFLScience.

Zachytili sme ju prvýkrát v histórii: Na Slnku je jadrová fúzia, potvrdzuje 90-ročnú teóriu

Má v sebe „požierača“, no aj tak rastie. Táto galaxia odporuje všetkým teoriám

Ako kolonizovať Mesiac? Vieme si tam vyrobiť kyslík aj kovy, má to však pár háčikov

Sonda Solar Orbiter bola vyslaná k Slnku len vo februári tohto roka. Jej úlohou je pozorovať slnečnú aktivitu a vykonávať rôzne merania, aby vedci mohli lepšie pochopiť a vidieť, čo sa na hviezde deje.

Okolo Slnka obieha na excentrickej obežnej dráhe a najnovšie snímky vytvorila, keď bola v najbližšom bode vzdialená 77 miliónov kilometrov.

Nejedná sa však o najkvalitnejšie zábery. Fotografie našej hviezdy v najvyššom rozlíšení totiž vytvoril 4-metrový solárny teleskop Daniel K. Inouye na Havaji. Solárnej sonde Solar Probe však pri pozorovaní Slnka neprekáža zemská atmosféra, a tak mohla zhotoviť komplexnejšie snímky.

Detailné fotky odhalili zvláštny jav

Vďaka takýmto kvalitným fotografiám sa podarilo odhaliť aj zriedkavý jav, ktorým sú malé erupcie. Tie sú v porovnaní s veľkými energetickými erupciami na Slnku až niekoľko miliardkrát menšie, informuje The Verge. Podľa nových záberov sa objavujú na Slnku neprestajne, no vedcom nie je presne známe, čo tieto malé erupcie spôsobuje.

Domnievajú sa však, že majú čo dočinenia so záhadným javom pomenovaným ako koronálne zahrievanie. Vrchná vrstva na Slnku je pritom 250 až 500-násobne teplejšia ako nižšie vrstvy.

Bežné slnečné erupcie vznikajú pri slnečnej aktivite, kedy sa na Slnku objavia tmavé škvrny, ktoré spôsobujú zmeny v magnetickom poli a dôjde k masívnemu energetickému výbuchu a uvoľneniu častíc.

Takéto erupcie sa však nevyskytujú v miestach s intenzívnou slnečnou činnosťou. Slnko má totiž 11-ročný cyklus, počas ktorého sa slnečná aktivita zvyšuje a opakovane „upokojuje“.

Malé erupcie sa objavujú aj v miestach bez slnečných škvŕn, čo nie je podľa vedcov zvláštnosťou, no podľa nových snímok sa vytvárajú všade po Slnku.

Nenechaj si ujsť
NASA ide do finále. Gigantický teleskop Jamesa Webba absolvoval kritické testy, štart misie je veľmi blízko

Vedci budú naďalej hľadať odpoveď na tento fenomén

Vedci tak dúfajú, že budú môcť tento jav vysvetliť a zistiť aj to, prečo je slnečná atmosféra – koróna, taká horúca. Jej teplota je dokonca vyššia ako teplota hviezdy. Jedným z možných vysvetlení je, že takéto malé erupcie sa objavujú po celom Slnku a ohrievajú tak koronárnu vrstvu. Aj keď je ich veľkosť zanedbateľná, kvôli množstvu takýchto erupcií môže dochádzať k zohrievaniu atmosféry.

K jednoznačnému vysvetleniu tohto javu však budú vedci potrebovať ďalšie detailné pozorovania. Sonda Solar Orbiter tak už po pár mesiacoch od svojho vypustenia dosiahla skvelý úspech a vedcom odhalila nevysvetlený fenomén. Okrem toho však zachytila počas pozorovaní Slnka chvost kométy Atlas, ktorého analýza zároveň otestovala všetkých 10 vedeckých nástrojov na palube.

Testovanie sondy však bude prebiehať aj naďalej. Stále sa totiž nenachádza na finálnej orbitálnej dráhe, ktorá je vo vzdialenosti len 42,5 milióna kilometrov od Slnka. Na ňu sa dostane až v roku 2021. Najbližšie k Slnku sa doteraz dostala sonda Parker Solar Probe, ktorá sa nachádza len 18,7 milióna kilometrov od jeho povrchu. Táto sonda však nemá na palube kameru.