Hoci hlavnou úlohou solárnych sond je detailné pozorovanie Slnka a slnečnej aktivity, občas sa stane, že dokážu poriadne prekvapiť vedcov a okrem našej najbližšej hviezdy sa im podarí zaznamenať jedinečné snímky planét našej slnečnej sústavy.

Ako píše portál Space, reč je o troch známych solárnych misiách –  sonde Parker Solar Probe, ktorá letí skúmať slnečnú korónu, sonde Solar Probe vyvinutou ESA určenou na vykonávanie podrobných meraní vnútornej heliosféry, slnečného vetra a na vykonávanie dôkladných pozorovaní polárnych oblastí Slnka a vesmírneho observatória STEREO (Solar Terrestrial Relations Observatory).

Napriek tomu, že všetky uvedené misie majú mierne odlišné ciele a pohybujú sa po iných dráhach, všetky sú vybavené zariadeniami určenými na štúdium Slnka. Medzi tieto zariadenia patria aj kamery určené na sledovanie vonkajšej atmosféry Slnka, slnečného vetra a prachu vo vnútornej slnečnej sústave, upozorňuje NASA na svojom webe.

Kamerám sa však okrem snímok Slnka podarilo zaznamenať aj rôzne planéty v našej sústave. Keďže každá z týchto troch misií sa pohybuje po inej obežnej dráhe, perspektíva každej z nich sa od seba výrazne líši.

Detailné snímky Slnka aj jedinečný pohlaď na planéty

Sonda Solar Orbiter bola vyslaná k Slnku len vo februári minulého roka. Jej úlohou je pozorovať slnečnú aktivitu a vykonávať rôzne merania, aby mohli vedci lepšie pochopiť a vidieť, čo sa na našej hviezde deje. Medzi vôbec prvé snímky tejto sondy patria aj najdetailnejšie fotografie Slnka doteraz, ktoré odhalili zvláštny jav.

Jedinečný pohľad na planéty "očami" sondy Solar Orbiter. ESA/NASA/NRL/Solar Orbiter/SolOHI

18. novembra 2020 sa však sonde podarilo vytvoriť aj ďalšie zaujímavé snímky, na ktorých však tentokrát nie je zachytená naša najbližšia hviezda, ale planéty Venuša, Urán, Zem a Mars. Slnko je v tomto prípade umiestnené vpravo mimo obrazového rámu, pričom Venuša je na fotografii obzvlášť jasná vďaka odrazu slnečných lúčov od oblakov našej sesterskej planéty.

Samotná snímka vznikla vďaka nástroju SoloHI (Solar Orbiter Heliospheric Image), čo je jeden z desiatich prístrojov, ktorými je sonda vybavená a jediný heliosferický zobrazovač. SoloHI primárne pozoruje slnečný vietor a prach, ktorý vyplňujú priestor medzi planétami.

Sonda, ktorá stíha lámať rekordy a vytvárať unikátne fotografie

Parker Solar Probe je sonda pokorujúca hneď dva rekordy. V roku 2019 sa dostala k Slnku na vzdialenosť takmer 24 miliónov kilometrov, čo z nej robí jediný objekt, ktorý bol vyrobený človekom a zároveň sa dostal tak blízko. Zároveň sonda zaznamenala aj ďalší rekord, keď sa stala najrýchlejším objektom vyrobeným človekom, vedci totižto rýchlosť sondy stanovili na neuveriteľných 246 960 km/h.

Od tej doby však uplynulo veľa času a sonda sa nedávno dostala na vzdialenosť len 13,5 milióna  kilometrov, pričom cestovala rýchlosťou takmer 470 000 km/h. Viac sa o sonde dočítaš na tomto alebo tomto odkaze.

7. júna 2020 sa však sonde podaril aj iný kúsok. Je ním zaznamenanie takmer všetkých planét slnečnej sústavy iba v dvoch obrazových snímkach. Dvojica snímok bola vytvorená prístrojom WISPR (Wide-field Imager for Solar Probe instrument), čo je v podstate širokouhlá dvojitá kamera určená na zachytávanie snímky slnečnej koróny a vnútornej heliosféry a iných slnečných štruktúr vo viditeľnom svetle.

Na snímkach sú zľava doprava zachytené planéty Mars, Saturn, Jupiter, Venuša, Zem a Merkúr, pričom pri vytváraní snímok sa sonda nachádzala približne 158 miliónov kilometrov od Zeme.

[twenty20 img1=“263189″ img2=“263188″ offset=“0.5″ before=“NASA/Johns Hopkins APL/Naval Research Laboratory/Guillermo Stenborg and Brendan Gallagher“]

Pohľad z inej perspektívy

Zahanbiť sa nenechalo ani observatórium STEREO (Solar Terrestrial Relations Observatory), ktoré 7. júna 2020, teda v ten istý deň ako sonda Parker Solar Probe, vytvorilo snímku zachytávajúcu šesť planét slnečnej sústavy. Hoci bola snímka vytvorená v ten istý deň a zachytáva rovnaké planéty, aké zachytila sonda Parker Solar Probe, snímka vytvorená observatóriom STEREO ponúka pohľad na planéty z úplne inej perspektívy.

Zľava doprava sa na fotografii nachádza Merkúr, Mars, Venuša, Zem, Saturn a Jupiter. Čierne stĺpce na snímke podľa NASA súvisia s dlhou expozíciou a so saturáciou detektora spôsobenou svietivosťou planét.

[twenty20 img1=“263194″ img2=“263195″ offset=“0.5″ before=“STEREO.NASA/STEREO/HI“]

Čítajte viac z kategórie: Novinky