Medzinárodný tím vedcov spozoroval nezvyčajný dej, ktorý môže navždy zmeniť spôsob, akým vnímame biele trpaslíky a ich blízke okolie. Astronómovia sa o túto neobyčajnú udalosť podelili s verejnosťou prostredníctvom žurnálu Nature, kde popisujú objav prvej neporušenej planéty, ktorá obieha okolo bieleho trpaslíka, informovala Iflscience.

Biele trpaslíky predstavujú poslednú fázu životného cyklu malých až stredných hviezd. Ide o pozostatky hviezdnych jadier, ktoré nemajú dostatočnú hmotnosť na zapálenie termonukleárnej reakcie a z tohto dôvodu postupne zanikajú a stávajú sa z nich červené obry. Tie sa následne zbavia svojej vonkajšej vrstvy a zostane z nich iba inertné jadro, ktoré nazývame biely trpaslík.

Až doposiaľ sa vedci domnievali, že pri procese „premeny“ červeného obra na bieleho trpaslíka dôjde k zničeniu všetkých okolitých planét, ktoré sa nachádzali v danom systéme. Tento proces nakoniec čaká všetky hviezdy vrátane Slnka, ktoré sa približne o 5 miliárd rokov stane červeným obrom, ktorý pohltí minimálne tri k nemu najbližšie planéty, informoval portál Scitechdaily.

Ako je možne, že táto planéta obieha okolo bieleho trpaslíka v takej malej vzdialenosti?

Uvedené však vyvracia najnovší vedecký objav uskutočnený prostredníctvom viacerých svetových observatórií. Astronómovia pri svojom objave použili medzinárodné observatórium Gemini, NOIRLab, TESS, ale i ďalšie pozemské a vesmírne teleskopy. Vďaka nim dokázali spozorovať vo vzdialenosti približne 80 svetelných rokov nesmierne zaujímavé vesmírne divadlo, pri ktorom veľká planéta obieha okolo veľmi malej mŕtvej hviezdy, upozornila NASA na svojich stránkach.

Objavená planéta s hmotnosťou 14-krát väčšou ako je hmotnosť Jupitera dostala pomenovanie WD1856 b a okolo svojho bieleho trpaslíka obieha v pomerne malej vzdialenosti. Konkrétne ho táto planéta obieha vo vzdialenosti 3,05 milióna kilometrov a jej oblet trvá 34 hodín. Biely trpaslík, WD 1856+534, okolo ktorého planéta obieha má priemer iba 18 000 kilometrov a môže byť starý až 10 miliárd rokov.

Definitívnu odpoveď na to, ako je možné, že nedošlo k zničeniu tejto planéty pri premene červeného obra na bieleho trpaslíka, zatiaľ nepoznáme.

Odpovede sú veľmi nejasné

Vedci však ponúkajú hneď niekoľko teórií, ktoré by tento dej vysvetľovali. Azda najdôveryhodnejším a najpravdepodobnejším vysvetlením sa javí to, že WD1856 b sa musel k bielemu trpaslíku priblížiť zo vzdialenosti minimálne 50-krát väčšej ako je jeho súčasná vzdialenosť.

Prečo sa táto planéta k bielemu trpaslíku priblížila a prečo ju gravitácia bieleho trpaslíka neroztrhala na kusy, vôbec nie je jasné, no zrejme ju k WD 1856+534 „postrčili“ iné astronomické objekty, ktoré sa nachádzali v tesnej blízkosti pôvodnej obežnej dráhy WD1856 b.

NASA

Tento objav naznačuje, že planéty sa môžu dostať do blízkosti bieleho trpaslíka bez toho, aby došlo k ich zničeniu a v blízkosti bielych trpaslíkov teda možno nájsť planéty v obývateľnej zóne. Je však otázne, či by aj tieto planéty boli rovnako unikátne a mali by potencionálne vhodné podmienky pre život, podobne ako nedávno objavené tri planéty obiehajúce okolo červeného trpaslíka.

To, či sa v blízkosti WD 1856+534 nachádzajú aj iné planéty, sa potvrdiť nepodarilo, no podľa vedcov je to viac než možné.

Znova sa ukázalo, že vesmír a špeciálne biele trpaslíky sú plné prekvapení. Ďalšie prekvapenie pre vedcov prichystal aj trpaslík s označením NGC 4441, ktorého výbuch bol sprevádzaný záhadným ultrafialovým zábleskom.