Vedeckí pracovníci z americkej agentúry NASA tento rok nezaháľajú a okrem plánovanej misie na Mars, ktorá odštartuje už tento mesiac, začali pracovať na ďalšom ambicióznom projekte. Cieľom projektu je vytvorenie prvej 3D mapy, ktorá by zobrazovala hustotu, rýchlosť a smer prúdenia plynov v okolí rodiacich sa hviezd a explodujúcich supernov, informuje Techcrunch.

Štart projektu je naplánovaný na december 2023 z jedného najneprístupnejších miest na našej planéte – z Antarktídy. Hlavným nástrojom, pomocou ktorého budú vedci pozorovať a zaznamenávať smer a rýchlosť prúdenia plynov vo vesmíre, je 2,5 metrový teleskop. Je špeciálne upravený a vybavený zrkadlami, šošovkami a detektormi na zachytenie dlhého infračerveného žiarenia, ktoré vzniká v okolí rodiacich sa hviezd a explodujúcich supernov.

Pixabay

Teleskop do stratosféry vynesie obrovský balón

Vzhľadom na to, že infračervené žiarenie s veľkou vlnovou dĺžkou, ktoré vyžaruje z týchto miest, je blokované zemskou atmosférou, vedci z NASA prišli s návrhom vyniesť tento špeciálne upravený teleskop do stratosféry. Do výšky približne 40 kilometrov ho vynesie obrovský, až 150 metrov široký stratosférický balón. Misia ponesie názov ASTHROS (astrophysics stratospheric telescope for high spectral resolution observerations at submillimeter-wavelengths) a potrvá približne tri až štyri týždne, čo je zároveň doba, počas ktorej balón obletí trikrát okolo celého južného pólu. Po uplynutí tejto doby sa teleskop oddelí od balóna a vráti sa späť na Zem, informuje Engadget.

Vedci budú okrem infračerveného žiarenia pozorovať aj dva špecifické ióny dusíka, ktoré im pomôžu odhaliť miesta, v ktorých vietor z explodujúcich supernov pretvoril oblaky plynu. Cieľom tohto pozorovania je objasniť proces známy ako „hviezdna spätná väzba“.

V tomto procese môže vietor spôsobený obrovskými výbuchmi supernov, buď rozptýliť okolitý vesmírny materiál, čo spomalí proces formovaniu nových hviezd, alebo nahromadiť okolitý vesmírny materiál, čo naopak urýchli proces formovania hviezd. Bez tohto procesu by sa všetok vesmírny prach a plyn zlúčil do hviezd.

Hmlovina Carina NASA, ESA, N. Smith (University of California, Berkeley) et al., the Hubble Heritage Team (STScI/AURA)

NASA upriami svoju pozornosť na niekoľko cieľov súčasne

NASA na svojich stránkach informovala, že pri tejto misii upriami svoju pozornosť celkovo na štyri objekty. Prvé dva objekty sa nachádzajú v našej Mliečnej dráhe, v hmlovine Carina od Zeme vzdialenej 8500 svetelných rokov, v ktorých vedci budú pozorovať pohyb vesmírneho plynu a detegovať ióny dusíka.

Tretím objektom je galaxia Messier 83, v ktorej vedci plánujú pozorovať už spomínané ióny dusíka a porovnať ich výskyt s výskytom iónov v iných galaxiách. Štvrtým a zároveň posledným cieľom je pozorovanie hviezdy TW Hydrae, nachádzajúcej sa v súhvezdí Hydra.

Pri hviezde bol objavený protoplanetárny disk, tvorený množstvom vesmírneho prachu a plynu, ktorého hmotnosť vedci plánujú zmerať

Hoci sa niekomu môžu zdať lety do stratosféry pomocou balóna ako „amatérske“ alebo zastarané, ponúkajú množstvo výhod. Jednoznačne najväčšou výhodou sú nízke náklady, ale tiež pomerne krátka doba plánovania. To sa však nedá povedať o misii s názvom Psyche, ktorej cieľom bude preskúmať unikátny asteroid, ktorého hodnota je vyššia ako naša globálna ekonomika.