Určite si už aj ty započul čo to o Zaklínačovi. Dokonca je dosť pravdepodobné, že sa radíš medzi skalných fanúšikov žijúcich s týmto fantasy klenotom od deväťdesiatych rokov, kedy uzrela svetlo sveta prvá zbierka poviedok. Ak si však do idúceho vlaku naskočil len prednedávnom, pravdepodobne ťa zaujíma, ako sa z poviedok napísaných nejakým fúzatým Poliakom stal svetový fenomén, ktorý si všimol aj samotný Netflix.

Všetko to začalo v osemdesiatych rokoch krátkou poviedkou…

Meno skloňované so značkou Zaklínač, Andrzej Sapkowski, uverejnil prvú krátku poviedku jednoducho nazvanú Wiedźmin v roku 1986 pre sci-fi magazín Fantastyka. Táto poviedka, opisujúca boj Geralta z Rivie s legendárnou strigou, ktorú si mohol vidieť aj v najnovšom seriáli, si v danej súťaži odniesla tretie miesto. Sapkowski posilnený dobrým výkonom sa teda okamžite pustil do písania ďalších krátkych príbehov.

Kolekcia s názvom ,,Wiedźmin – Droga, z której się nie wraca“ (The Witcher – The Road with No Return) vyšla v roku 1990, časovo bola zasadená pred udalosti predchádzajúcej poviedky z roku 1986 a zľahka pripravila pôdu pre ďalšie, komerčné podstatne úspešnejšie knihy.

Následne vyšli dve knihy, a to zbierka šiestich krátkych príbehov nesúca názov Meč osudu v roku 1992 a Posledné želanie rok na to. Aj keď druhá zbierka šiestich poviedok vyšla rok po tej prvej, chronologicky sú príbehy zasadené pred udalosti opisované v knihe Meč Osudu, a preto je kniha Posledné Želanie považovaná za úplný úvod zaklínačského univerza. Ako sa dočítaš nižšie, tak v mnohých prípadoch herná séria čerpala inšpiráciu práve z krátkych príbehov opísaných v týchto dvoch zbierkach.

Keďže sa tieto zbierky poviedok v domovskom Poľsku u fantasy fanúšikov nesmierne ujali a vytvorili vynikajúci podklad pre načrtnuté univerzum, Sapkowski začal pracovať na ďalších, tentokrát ustálenejších príbehoch. Autor sa rozhodol rozkúskované príbehy obdariť jednoliatym príbehom s veľkým dôrazom na vykresľovanie povahových čŕt hlavných charakterov na popredí komplexného politického pozadia.

Novelovým debutom v roku 1994 bola kniha Krv Elfov. Tá opisuje príbeh lovca odmien Geralta z Rivie, ktorý je poverený ochraňovaním mladej dievčiny Cirilly. Ciri kvôli vojne kráľovstva Cintra s Nilfgaardom prišla o svoju starú matku, kráľovnú Calanthe, a svoje útočisko hľadá v zaklínačskej pevnosti Kaer Morhen.

Po domovskom úspechu nasledovali príbeh chronologicky za sebou ešte štyri ďalšie knihy: Čas opovrhnutia (1995), Krst ohňom (1996), Veža lastovičky (1997) a Pani jazera (1999). V tej dobe sa príbeh o Zaklínačovi rozšíril už aj mimo domovské Poľsko, a to najmä do štátov východnej Európy. V období vydania predposlednej knihy z pôvodnej ságy však nastal dôležitý zlom nielen v živote autora Andrzeja Sapkowského, ale hlavne v živote značky Zaklínač. Poslednou vydanou knihou, na prianie fanúšikov bola kniha nesúca názov Búrková sezóna (2015).

…pokračovalo to nesmierne úspešnou hernou adaptáciou…

Poľské herné štúdio CD Projekt v roku 1997 totiž kúpilo licenčné práva od Sapkowského na vývoj svojho počítačového RPG za 35 000 zlotých. Ak si to prepočítaš, zistíš, že ani nie 10 000 dolárov je pri pohľade na to, čím je značka dnes, riadne smiešna čiastka. V tej dobe však Sapkowski hry doslova neznášal a videohernej adaptácii neveril. Dokonca si vyžiadal jednorazovú platbu vopred, namiesto percentuálneho podielu zo zisku.

Či si to už pôvodný autor prizná, alebo nie, faktom je, že pôvodné knihy nabrali na obrovskej popularite až po vydaní hier. Jednotka, vďaka problematickému vývoju vyšla až o desať rokov neskôr. Hra sa najmä v Európe a silnému marketingu aj u nás predávala ako teplé rožky. Prvý herný Zaklínač bežiaci na Aurora Engine ponúkol fanúšikom RPG komplexné riešenie žánru v kabáte slovanského fantasy. Príbeh si berie inšpiráciu a v mnohých prípadoch aj do bodky napĺňa udalosti pôvodných poviedok, no táto a ani žiadna z nasledovných hier nenasleduje dejovú linku kníh krok po kroku.

V hlavnej úlohe bol samozrejme charizmatický Geralt, ktorý po prvý a poslednýkrát prehovoril na obrazovkách počítačov českým jazykom. Aj keď hra trpela mnohými chybami, príbehovo poháňané RPG, vynikajúci ,,našinský“ soundtrack a osobitý prístup CD Projektu priniesol hre nadpriemerné hodnotenia a dostatočné množstvo financií pre väčšie a mainstreamovejšie pokračovanie. Ešte pred jeho vydaním však autori vydali rozšírenú edíciu v roku 2008, opravujúcu drvivú väčšinu chýb a dodávajúcu hre ďalšie hodiny vedľajšieho príbehu.

Vývoj titulu Vrahové Králů bol už od začiatku smerovaný na väčšie publikum v porovnaní s predchodcom. Hra vyšla v roku 2011 pre osobné počítače a zároveň Xbox 360, čo sa podpísalo aj na samotnej hrateľnosti. Súbojový systém vynoveného Geralta bol tentokrát komplexnejší a na rozdiel od jednoduchého kliku myšou mal hráč k dispozícii rýchly a pomalý útok, ktoré mohol rôzne kombinovať.

Druhý diel vyniesol značku Zaklínač na výslnie aj mimo slovanské krajiny. Hra pomaly začala bodovať aj za veľkou mlákou, kde si hráči vychvaľovali najmä plynulý súbojový systém a odraz poľskej histórie v kombinácii so slovanskou mytológiou. Zaklínač 2 bol vyzdvihovaný do nebies aj vďaka množstvu rôznych ciest pri riešení konfliktov, čo v konečnom dôsledku zabezpečilo základnej hre až 16 rôznych príbehov. Ako v prípade jednotky, tak aj Vrahové Králu sa dočkali svojej rozšírenej edície, zdokonaľujúcej pôvodnú hru vo všetkých smeroch.

Zlomovým bodom v histórii značky, štúdia CD Projekt a aj živote Andrzeja Sapkowského bolo ohlásenie ďalšieho pokračovania, s podtitulom Divoký Hon. Trojka vyšla v máji 2015 a doteraz je považovaná za jednu z najlepších hier uplynulej dekády. Išlo o prelomový titul, ktorý preslávil štúdio CD Projekt Red ako vysokokvalitné štúdio, plnohodnotne konkurujúce aj najväčším velikánom herného priemyslu.

Divoký Hon zamenil komornejšie scenérie predchádzajúcich titulov za otvorený, detailný a živší svet. Príbeh, ako v prípade jednotky a dvojky, čerpá z jednotlivých poviedok kníh a vytvára kulisy pre veľkolepé stretnutia azda všetkých známych postáv univerza. Keďže je jednotka považovaná za skromný počiatok, preslavujúci značku aj mimo čitateľov vo východnej a strednej Európe, dvojka predstavila príbeh o Geraltovi aj mimo starý kontinent, no a trojka zabezpečila slávu poľského štúdia už na celom svete.

Hra bola niekoľko týždňov na vrchole rebríčkov predajnosti nielen v Spojených štátoch, ale dokonca aj v Japonsku. Divoký Hon je tak považovaný za najhranejší, najúspešnejší a s aj viac ako 20 miliónmi predaných kópií, najpredávanejší diel v histórii tejto hernej ságy. Viac ako 40 miliónov predaných kópií trilógie kombinovane a jej celosvetový úspech si všimol aj samotný Netflix, ktorý sa v roku 2017 podujal jeho produkcie.

…a predtým, ako seriál zabodoval na Netflixe, Zaklínač zažil aj svoj hraný neúspech.

Ešte skôr, ako nazrieme na nesmierne úspešnú prvú sériu Zaklínača od Netflixu, predstavíme ti dva diametrálne odlišné klenoty nesúce zaklínačovskú pečať. Prvým z nich je filmová adaptácia kníh vydaná v roku 2001. Že si o tomto filme nepočul? Lacná produkcia, komické výstupy postáv a chaoticky podaný dej zabezpečili filmu The Witcher hodnotenie na IMDb 3,6/10. O nepríliš veľkú slávu s mizernými hodnoteniami ide aj v prípade rok na to vydanej trinástke častí, inšpirovaných knihami Posledné želanie a Meč osudu. Seriál nanešťastie zdieľal rovnaké neduhy jemu predchádzaného filmu a následne upadol do zabudnutia.

Nádej a správneho ducha hraného Zaklínača dodal značke až Netflix s jeho adaptáciou sapkowského diel. Aj keď pri oznámení boli viacerí fanúšikovia skeptickí, osmička úvodných častí vydaná pred nedávnymi Vianocami dopadla viac než dobre. Seriálu avšak diváci vytýkajú jeho roztrieštenosť deja naprieč jednotlivými časťami a hlavne výzor kľúčových postáv, ktorý autori zaklincovali čarodejníčkou Triss. Na druhej strane, príbeh vierohodne vyobrazuje jednotlivé príbehy poviedok opäť z kníh Posledné želanie a Meč osudu. Veľkú časť koláča úspechu zaistil seriálu aj herecký výkon Henryho Cavilla, Anyi Chalotry a Freyi Allan.

Netflixovský Zaklínač aj napriek absentujúcej nadväznosti častí dokázal predstaviť fantasy univerzum opäť inej, značkou nepobozkanej skupine divákov. Vďaka seriálu sa tak opäť zvýšil záujem o knihy a hry vydané niekoľko rokov dozadu a dokonca došlo k dorovnaniu sporov autorov hernej trilógie a autora kníh.