Priemerný obyvateľ Slovenska si skracuje život o 1 rok. Môže za to národný zlozvyk

V tomto texte boli použité materiály SITA.

Znečistené ovzdušie nie je problémom iba veľkých miest a priemyselných oblastí. Nová slovenská štúdia ukázala, že jeho dôsledky pociťujú ľudia po celej krajine. Výsledky sú pritom alarmujúce. Priemerný obyvateľ Slovenska prichádza v dôsledku znečisteného vzduchu o viac ako rok života.

V najviac zasiahnutých obciach je situácia ešte horšia. Obyvatelia tam podľa analýzy žijú o viac než dva roky kratšie ako ľudia v oblastiach s najčistejším ovzduším.

Za výskumom stojí tím odborníkov z Inštitútu zdravotných analýz Ministerstva zdravotníctva SR, Inštitútu environmentálnej politiky, Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, Slovenského hydrometeorologického ústavu a Vysokého učenia technického v Brne.

Vedci analyzovali viac ako 935-tisíc úmrtí zaznamenaných medzi rokmi 2008 až 2024 a porovnali ich s údajmi o kvalite ovzdušia v jednotlivých regiónoch.

Nebezpečné častice sú oveľa menšie

Jedným z hlavných vinníkov sú jemné prachové častice označované ako PM2.5. Ide o mikroskopické častice s priemerom menším ako 2,5 mikrometra. Pre predstavu, ľudský vlas je približne 30-krát hrubší.

Práve ich veľkosť z nich robí vážny zdravotný problém. Zatiaľ čo väčšie nečistoty zachytia nos alebo horné dýchacie cesty, PM2.5 prenikajú hlboko do pľúcnych mechúrikov. Odtiaľ sa môžu dostať až do krvného obehu.

Výsledkom sú dlhodobé zápalové procesy, vyššie riziko srdcovo-cievnych ochorení, problémov s dýchaním aj niektorých druhov rakoviny. Svetová zdravotnícka organizácia dlhodobo zaraďuje znečistené ovzdušie medzi najvýznamnejšie ovplyvniteľné rizikové faktory zdravia.

Freepik

Problém nie je iba v mestách

Mnohých môže prekvapiť, že medzi najviac zasiahnuté oblasti nepatria len veľké mestá. Štúdia upozorňuje najmä na juh stredného a východného Slovenska, ale aj niektoré oblasti Oravy a Liptova. Dôvodom nie je iba množstvo emisií. Veľkú úlohu zohráva aj geografia.

Mnohé obce sa nachádzajú v kotlinách, kde sa počas zimných mesiacov vytvára takzvaná teplotná inverzia. Chladný vzduch zostáva pri zemi a nad ním sa vytvorí teplejšia vrstva, ktorá funguje ako pokrievka na hrnci. Dym a škodliviny z komínov tak nemajú kam uniknúť a hromadia sa priamo nad obcami.

Paradoxne tak môže mať obec obklopená lesmi a prírodou počas zimných večerov horšiu kvalitu vzduchu než niektoré mestské štvrte.

Podľa odborníkov patrí medzi najväčšie zdroje jemných prachových častíc na Slovensku vykurovanie tuhými palivami, predovšetkým drevom. Problém však nie je samotné drevo. Rozhodujúci je spôsob, akým sa spaľuje.

Pixabay/Freepik (Úprava redakcie)

„Problém je často ešte výraznejší v menších obciach, kde je rozšírené vykurovanie tuhými palivami, najmä drevom. Práve takéto vykurovanie domácností patrí na Slovensku medzi hlavné zdroje jemných prachových častíc PM2.5 aj karcinogénneho benzo(a)pyrénu,“ upozornil analytik Inštitútu environmentálnej politiky Jakub Linda.

Najväčší problém predstavuje vlhké alebo nekvalitné drevo. Ak obsahuje priveľa vody, značná časť energie sa spotrebuje na jej odparenie. Spaľovanie je neúplné, vzniká viac dymu, sadzí a škodlivých látok.

Ako správne kúriť drevom

Odborníci odporúčajú používať drevo, ktoré schlo minimálne jeden až dva roky. Jeho vlhkosť by mala byť nižšia ako 20 percent. Význam má aj samotné rozkurovanie. Moderné odporúčania hovoria o metóde „zhora nadol“. Drevo sa uloží tak, aby sa oheň zakladal vo vrchnej časti.

Pri tomto spôsobe prechádzajú plyny uvoľňujúce sa zo spodných vrstiev cez plameň a dohoria. Do komína tak uniká výrazne menej dymu a emisií.

Štát sa snaží problém riešiť aj finančnou podporou. Programy zamerané na obnovu rodinných domov alebo výmenu starých kotlov pomáhajú domácnostiam prejsť na modernejšie a ekologickejšie spôsoby vykurovania.

Príspevky možno využiť napríklad na tepelné čerpadlá, modernejšie kotly na biomasu či zlepšenie energetickej hospodárnosti budov. Práve výmena zastaraných vykurovacích systémov patrí medzi najúčinnejšie opatrenia na zníženie lokálneho znečistenia.

Ako sa chrániť počas smogových dní

Kým sa kvalita ovzdušia zlepší, môžu ľudia podniknúť aspoň niekoľko krokov na ochranu vlastného zdravia. Pomáha sledovanie údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu alebo aplikácií monitorujúcich kvalitu ovzdušia, napríklad AirVisual.

Počas smogových situácií sa odporúča vetrať krátko a intenzívne. Najvhodnejší čas býva okolo poludnia, keď slnečné žiarenie pomáha rozptyľovať znečistenie. Naopak, ráno a večer bývajú koncentrácie škodlivín často najvyššie.

V oblastiach s dlhodobo zlou kvalitou vzduchu môžu pomôcť aj čističky vzduchu vybavené kvalitným HEPA filtrom. Najväčší prínos majú pre deti, seniorov a ľudí s dýchacími problémami.

Nová slovenská štúdia ukazuje, že kvalita ovzdušia nie je iba environmentálnou témou. Ide o faktor, ktorý merateľne ovplyvňuje dĺžku života. A hoci časť riešenia leží na pleciach štátu, významnú úlohu zohrávajú aj rozhodnutia v tisíckach domácností po celej krajine.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia