Vedci prevrátili biológiu naruby. Základom vzniku života vraj nie je voda, ale niečo iné

Podľa najnovšej štúdie by sa mohla veta „voda je prameňom života“ zmeniť na „ľad je prameňom života“. Výskumníci dokázali v laboratórnych podmienkach simulovať medzihviezdny ľad, pri ktorom identifikovali kľúčové molekuly nevyhnutné pre vznik takzvaného Krebsovho cyklu. O téme informoval portál Interesting Engineering.

Kolískou života je zrejme ľad

Hoci sme si doteraz mysleli, že základom života je voda, podľa vedcov z Inštitútu chémie v Nice (CNRS) a Havajskej univerzity by to mohol byť práve ľad, ktorý zohral ešte zásadnejšiu úlohu. Vedci vo svojej práci Abiotic Origin of Citric Acid Cycle Intermediaries, opísali postup simulovania medzihviezdneho ľadu, kde zreprodukovali prostredie, ktoré panuje v oblaku plynu a prachu známeho ako hmlovina NGC 1333, čo je jedna z najintenzívnejšie skúmaných oblastí, kde vznikajú nové hviezdy.

Pomocou pokročilých analytických techník, najmä infračervenej spektroskopie a chromatografie, identifikovali všetky medziprodukty, ktoré sú súčasťou Krebsovho cyklu. Citrátový cyklus, alebo Krebsov cyklus je základom metabolizmu, teda premeny látok na energiu. Infražiarenie im pomohlo rozpoznať špecifické chemické väzby v ľade, zatiaľ čo chromatografia oddelila jednotlivé molekuly, ktoré sa tam vytvorili.

NASA/CXC/JPL-Caltech/NOAO/DSS

Odpoveď na otázku, prečo dýchame

Zaujímavosťou však je, že všetky reakcie prebehli na jemných vrstvách ľadu, ktoré sa vytvárajú na prachových časticiach v medzihviezdnom priestore. Tieto častice sú neustále bombardované ultrafialovým žiarením a kozmickými lúčmi, ktoré dodávajú energiu na spustenie chemických procesov. A práve vďaka týmto procesom mohli vzniknúť organické molekuly, ktoré sú považované za stavebné kamene života.

V prachu hviezd sa možno skrýva odpoveď na to, prečo dnes dýchame. Krebsov cyklus, ktorý výskumníci objavili na ľade, je totiž presne ten istý, ktorý využívajú aj dnešné organizmy pri dýchaní – začínajúc anaeróbnou formou dýchania, ktorá sa časom vyvinula do schopnosti vdychovať kyslík a vydychovať oxid uhličitý. Nové experimenty tak menia chápanie vzniku života. Objavy, ktoré sa týkajú tohto chemického cyklu, presahujú hranice astrobiológie a zasahujú aj do oblasti fyziológie a medicíny. Výskum v tejto oblasti vedy už získal Nobelove ceny.

Čítajte viac z kategórie: Novinky