Podľa najnovších zistení mohol život v našom solárnom systéme vzniknúť oveľa skôr, než sa sformovali planéty a Slnko. Naznačuje to novoobjavený vznik glycínu v podmienkach, aké panujú v medzihviezdnych mračnách, informuje ScienceFocus.

Laboratórny vesmír

Tím vedcov z laboratória astrofyziky v Nórsku vo svojom laboratóriu vytvoril mrak plynu, ktorý podmienkami simuloval medzihviezdne mračno. Obsahoval prachové častice pokryté tenkými vrstvami rôznych druhov ľadu a jeho teploty sa pohybovali v rozmedzí od -263 C° do -253 C°.

Piliere zrodu hviezd, vzdialené medzihviezdne mračno. Zdroj: NASA, ESA

V podmienkach temnej chémie, teda chemických reakcií bez vyžarovania energie, sa vedcom podarilo vytvoriť molekuly metylamínu, ktorý je predchodcom glycínu. Následne, za prítomnosti vodného ľadu, sa v plynnom mračne vytvoril aj samotný glycín. Ten je obzvlášť dôležitý, pretože je tou najjednoduchšou stabilnou aminokyselinou, píše Univerzita kráľovnej Márie v Londýne.

Nachádzame ho na mnohých miestach v živých organizmoch, dokonca slúži ako neuroprenášač v našej nervovej sústave. Glycín je teda jedným zo základných stavebných prvkov života a tento objav dokazuje, že život nemusel vzniknúť až na planéte.

Aký je pôvod života?

O pôvode života začali vedci špekulovať už pri odobratí vzoriek z kométy 67P/Churyumov-Gerasimenko v roku 2006. V navrátených vzorkách vtedy objavili stopy glycínu, čo vážne podporilo teóriu o tom, že život mohol byť na povrch Zeme donesený niektorou z komét, ktoré na ňu dlhé milióny rokov dopadali. Detekcia glycínu na tejto kométe bola potvrdená aj v roku 2015, avšak tentoraz priamo pomocou spektrometra na sonde Rosetta, oznámil web Sci-News.

Prípravy vesmírneho plavidla Rosetta, 2002. Zdroj: ESA/A. Van Der Geest

Po sformovaní glycínu vo vesmírnom mračne sa z neho stáva predchodca iných, ešte zložitejších molekúl. Pomocou glycínu sa teda vo vesmíre môžu tvoriť ďalšie aminokyseliny ako alanín a serín. Vďaka tomu sú niektoré telesá, predovšetkým kométy obohatené o takéto biologicky aktívne zložky, následne dopravené na povrch planét, ako to bolo zrejme aj v prípade Zeme.

Kozmos plný bio-molekúl

Okrem glycínu však vedci vo vesmíre nachádzajú biologické molekuly pomerne často. Len nedávno napríklad objavili v atmosfére Titanu cyklopropenilidén, ktorý je veľmi podobný molekulám tvoriacim reťazce DNA. Najväčší z mesiacov Saturnu sa tak stal ešte zaujímavejším.

Pohľad na prstence Saturna, ktoré čiastočne prekrývajú mesiac Titan. Nad prstencami sa nachádza ďalší mesiac Epimetheus. Zdroj: NASA/JPL/Space Science Institute

Molekula potenciálne biologického pôvodu je tiež fosfán, ktorý bol detegovaný na Venuši. Tá svojimi podmienkami už neraz prekvapila a dodnes nie je vylúčené, že na jej povrchu sa nachádza život vo forme mikroorganizmov. Aj na Zemi totiž existujú baktérie, ktoré sú schopné prežiť v prostredí, ktoré je pre väčšinu živočíchov jedovaté.

Či však aj samotný glycín v medzihviezdnych mračnách niečo skutočne znamená, ostáva záhadou. Viac svetla do tejto problematiky môže vniesť len ďalší výskum zaoberajúci sa kozmickou chémiou, ktorý prebieha prakticky neustále.