Nové zistenia z oblasti globálneho otepľovania spôsobujú vedcom vrásky na čele. To, že neustále otepľovanie nášho podnebia neveští nič dobré, už nejaké desiatky rokov vieme. Svedčí o tom aj nespočetné množstvo publikácií zaoberajúcich sa touto problematikou.

Nová štúdia publikovaná v žurnále Geophysical Research Letters však naznačuje, že v dôsledku globálneho otepľovania a topenia ľadovcov dochádza k výraznému pohybu zemských pólov. O téme informoval portál PhysicsWorld.

Pohyb pólov sledujeme už 176 rokov

O tom, že magnetické póly Zeme nečakane zrýchľujú a pre tento jav sa neustále hľadá vysvetlenie sme písali nejedenkrát. Nemenné však nezostávajú ani tie geografické. Ako píše AmericanGeophysicalUnion na svojom webe, posuny v geografickom umiestnení zemského severného a južného pólu sa nazýva polárny drift alebo „putovanie pólov“.

NEPREHLIADNI
Magnetické pole Zeme sa mení veľmi rýchlo: Oveľa rýchlejšie, ako sme kedy predpokladali

Za geografické póly možno označiť oblasti, v ktorých zemská os, pomyselná priamka prechádzajú stredom Zeme, pretína zemský povrch. Polohy zemských geografických pólov však nie sú pevné. Namiesto toho dochádza v pravidelných intervaloch k ich nepatrnému pohybu, čo je určené viacerými procesmi. Hoci nie všetkým týmto procesom vedci rozumejú, je viac než isté, že jedným z hlavných faktorov spôsobujúcich putovanie pólov, respektíve posúvanie zemskej osi, sú zmeny v rozložení vody na povrchu našej planéty.

Polárny posun. NASA / JPL-Caltech

Ako píše portál LiveScience, vo vedeckých kruhoch polárny drift nie je žiadnou prevratnou novinkou. Veď tento fenomén sledujeme už 176 rokov. Odhaliť príčinu driftu vzhľadom na technologické možnosti  rokov minulých bolo veľmi náročné.

Pred polovicou 90. rokov sa severný pól unášal k západnému okraju kanadského ostrova Ellesmere. Potom však z bližšie nešpecifikovaných dôvodov došlo k zmene jeho smerovania, asi o 71 stupňov smerom na východ, týmto smerom sa naďalej pohybuje tempom približne 10 cm za rok, upozorňuje portál ScienceNews.

Bližšie určiť príčiny mnohých zmien v smerovaní pólov sa podarilo až v roku 2002, vďaka spoločnému projektu NASA a nemeckého Národného výskumného centra pre letectvo a vesmír. Išlo o projekt, respektíve experiment GRACE (Gravity Recovery and Climate Experiment), ktorý napríklad určil, že za novšími zmenami pohybu severného pólu môže pohyb roztaveného železa vo vonkajšom jadre Zeme.

Nová štúdia má na to jednoznačnú odpoveď

Objasniť príčinu, prečo sa smer polárneho driftu v roku 1995 posunul z juhu na východ, sa však nepodarilo. Doposiaľ sme tiež nevedeli, prečo sa priemerná rýchlosť driftu v rokoch 1995 – 2020 až 17-násobne zvýšila oproti priemernej rýchlosti zaznamenanej v rokoch 1981 – 1995.

ESA

Vďaka novej štúdie a nástupcovi projektu GRACE s názvom GRACE-FO však vedci už v tomto majú jasno. Čínskym odborníkom sa totiž podarilo spätne zrekonštruovať zmeny pohybu pólov a to až do 90. rokoch minulého storočia, teda do doby dávno predtým ako projekt GRACE vôbec vznikol.

Po zohľadnení rôznych známych faktorov, ktoré ovplyvňujú polárny drift, odborníci dospeli k záveru, že hlavnou príčinou polárneho driftu, ktorého výrazný presun začal v roku 1995, je topenie ľadovcov v polárnych oblastiach v dôsledku globálneho otepľovania.

„Rýchlejšie topenie ľadu v dôsledku globálneho otepľovania je najpravdepodobnejšou príčinou zmeny smeru polárneho driftu v 90. rokoch minulého storočia,“ uvádza spoluautorka štúdie Shanshan Deng.

Veľkosť zmeny pohybu pólov však nemožno vysvetliť iba globálnym otepľovaním. Nemalú zásluhu na tom má aj veľké čerpanie podzemnej vody a to najmä v oblastiach Kalifornie Texasu, Pekingu a severnej časti Indie, skrátka vo všetkých veľkých poľnohospodárskych a priemyselných oblastiach.

Podľa klimatológa Vincenta Humpreyho, ktorý sa štúdie nezúčastnil, tento výskum dokazuje, aký vplyv môže mať „ľudská činnosť na zmeny množstva vody na Zemi“. Na záver ešte dodáva, že „posun zemskej osi nie je taký veľký, aby dokázal ovplyvniť každodenný život. Môže to nanajvýš zmeniť dĺžku dňa o niekoľko milisekúnd.“

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú