Vedci varujú pred novým fenoménom. Zem možno čoskoro dostane vlastné prstence podobne, ako ich majú Saturn, Jupiter či Urán.

Od prstencov týchto planét sa však ten “náš” zásadne líši vo svojom pôvode – namiesto prirodzených hornín ho vytvorí vesmírny odpad, informuje Futurism.

Je najvyšší čas konať

Za týmto vyjadrením stojí profesor Jake Abott a aj keď sa môže zdať pritiahnuté za vlasy, nie je vôbec ďaleko od pravdy, píše The Salt Lake Tribune. Ako totiž upozorňuje Európska vesmírna agentúra, v kozme sa momentálne nachádza až 170 miliónov objektov, ktoré sú väčšie než 1 mm.

Toto číslo navyše neustále rastie a tak skoro ani neprestane, keďže sa začína intenzívna privatizácia vesmíru a zároveň éra vesmírneho internetu. Ten dodajú Zemi obrovské konštelácie satelitov ako napríklad Muskov Starlink, OneWeb a niekoľko ďalších. Vlastné konštelácie plánuje raketová spoločnosť Astra, Ruská federácia a dokonca aj Amazon.

archangel808892/freepik

Ak sa teda problémom vesmírneho odpadu nezačneme zaoberať čo najskôr, môže byť neskoro a naša planéta naozaj skončí obkolesená hromadou odpadu, pre ktorú je výraz „prstenec“ ešte prehnane optimistický.

Navrhujú nezvyčajné riešenie

Okrem drobných objektov s veľkosťou 1 mm, ktoré dokážu satelit či kozmickú loď stále  výrazne poškodiť, sa na orbite nachádzajú aj veľké časti družíc a rakiet. Až 29 000 z nich dosahuje veľkosť nad 10 cm a dokážu úplne zdemolovať nielen satelity, ale aj celú vesmírnu stanicu.

Jake Abott, profesor robotiky, navrhuje použiť na čistenie obežnej dráhy magnety, s ktorými už dlhú dobu pracuje pre medicínske účely. Množstvo vesmírneho odpadu síce nie je magnetické, podľa Abotta však stačí elektrická vodivosť.

ESA

Ako vysvetľuje vo svojej štúdii, k rotujúcemu vesmírnemu odpadu sa pomocou robotických ramien priblížia magnety, ktoré tiež začnú rotovať. V kuse vesmírneho odpadu tak vznikne vírivý prúd, ktorý vytvorí vlastné magnetické pole. To odpudzuje jeho zdroj, teda magnety robotických ramien. Týmto spôsobom je možné objektom pohybovať a nasmerovať ho, kam len vedci budú chcieť.

Zbytočne komplikované?

Kým v medicíne sú tieto technológie prevratné a zachraňujú životy, na účely čistenia obežnej dráhy pôsobia príliš komplikovane. Vo vesmíre síce tiež nie je nič jednoduché, odborníci však ponúkajú niekoľko riešení.

Absolútnym základom je predísť tvorby budúceho odpadu. Napríklad konštelácie satelitov riešia toto pravidlo tým, že sa nachádzajú na nízkej obežnej dráhe, vďaka čomu aj v prípade zlyhania pohonu do niekoľkých rokov vplyvom orbitálnej degradácie vstúpia do atmosféry a zhoria.

Množstvo vesmírneho odpadu môže ovplyvniť aj kozmické lety. Zdroj: ESA

Niektoré agentúry či štáty si však s týmto veľkú hlavu nerobia. Rusko len pred niekoľkými dňami úmyselne odpálilo vlastný satelit, čím priamo ohrozilo Medzinárodnú vesmírnu stanicu a vytvorilo tisícky nebezpečných úlomkov.