Podľa najnovších teórií sa kamenné planéty ako Zem a Mars vyformovali z materiálu pochádzajúceho z vnútornej oblasti našej slnečnej sústavy. Výsledky tejto novej štúdie majú ďalekosiahle dôsledky pre naše chápanie toho, ako kamenné planéty vznikali.

Na tému upozornil portál Space a web Inštitútu Maxa Plancka.

Ako vznikli planéty?

Podľa predchádzajúcich výskumov a akceptovaných teórií mohli kamenné planéty ako Merkúr, Venuša, Zem a Mars vzniknúť dvoma spôsobmi.

Podľa staršieho modelu sa prach vo vnútornej oblasti slnečnej sústavy na seba postupne nabaľoval, až kým nevytvoril akési planetárne embryá o veľkosti Mesiaca. Následné zrážky týchto „embryí“ podmienili vznik všetkých planét vnútornej časti slnečnej sústavy.

NASA / Lunar and Planetary Institute

Podľa novších teórií však planéty vznikali tak, že maličké kamienky nachádzajúce sa vo vonkajšej časti  slnečnej sústavy putovali z tejto oblasti smerom ku Slnku a postupne sa na seba nalepovali, kým nedorástli do súčasnej veľkosti.

Tak ktorá?

Hoci sú obe teórie založené na rôznych počítačových modeloch a simuláciách schopných rekonštruovať podmienky a dynamiky ranej slnečnej sústavy – a obe sa zdajú byť vysoko pravdepodobné, len jedna bude správna.

Odpoveď zrejme teraz našla skupina vedcov v novej štúdii publikovanej v žurnále Science Advances, ktorá analyzovala 22 gramov materiálu zo 17 rôznych meteoritov pochádzajúcich z Marsu. Tieto vesmírne skaly boli z červenej planéty vyvrhnuté prostredníctvom dopadu asteroidov a postupom času si našli svoju cestu až k nám, na Zem.

V štúdii sa odborníci zamerali na skúmanie izotopového zloženia týchto vzoriek, porovnávali hladiny izotopov titánu, zirkónu a molybdénu z Marsu, Zeme a nedotknutých stavebných materiálov z vonkajšej a vnútornej časti slnečnej sústavy, upozorňuje portál TechExplorist.

Nedotknutým stavebným materiálom sú uhlíkaté a neuhlikaté chondrity, čo sú dva rôzne typy meteoritov. Zatiaľ čo uhlíkaté chondrity (carbonaceous chondrites) obsahujú niekoľko percent uhlíka a vznikli za obežnou dráhou Jupitera, ich príbuzní bez uhlíka (non-carbonaceous chondrites) vznikli vo vnútornej časti slnečnej sústavy.

Prečo porovnávali práve izotopové zloženie?

Predpokladá sa, že rozloženie materiálov v ranej slnečnej sústave a izotopov kovov, nebolo rovnomerné. Výskyt záležal pravdepodobne na vzdialenosti od Slnka, od čoho sa odrážali aj vedci v novej štúdii.

Pablo Carlos Budassi/ Wikimedia Commons

Porovnali preto presne izotopové zloženie vonkajších vrstiev hornín Zeme, oboch uvedených typov meteoritov (toto izotopové zloženie bolo známe už z predchádzajúcich výskumov) a vzoriek 17 marťanských meteoritov, ktoré možno priradiť k až šiestim rôznym typom marťanských hornín.

Komparácia ukázala, že horniny zo Zeme a Marsu sa omnoho viac podobajú meteoritom z vnútornej časti slnečnej sústavy.

Výsledok tak hovorí jasne

Podľa slov autorov štúdia pomohla vyriešiť protichodné interpretácie predchádzajúcich štúdií a ukázala, že Zem a Mars vznikli z materiálu, ktorý pochádza prevažne z vnútornej časti slnečnej sústavy.

Ako však ďalej priznávajú, zloženie Zeme a Marsu presne nezodpovedá ani materiálu z neuhlíkatých chondritov. Počítačové simulácie totiž ukázali, že v hre musí byť aj ďalší, doposiaľ neznámy stavebný materiál. Ten podľa všetkého musel pochádzať z najvnútornejšej časti slnečnej sústavy.

Tento materiál sa však zrejme nikdy nedostal do pásu asteroidov a bol pravdepodobne navždy pohltený planétami.

„Môžem povedať, že ide o stratený stavebný materiál, ku ktorému dnes už nemáme prístup,“ uvádza Thorsten Kleine.

Tak či onak, uvedená štúdia naznačuje, že Zem i Mars vznikli kolíziami telies o veľkosti Mesiaca, ktoré sa odohrali vo vnútornej časti slnečnej sústavy.

Čítajte viac z kategórie: Novinky