Zdravie máme len jedno, preto by sme sa oň mali patrične starať. Niektorým vplyvom sa však vyhnúť nedá. Už roky sa vedie debata o tom, či sú zariadenia šíriace rádiové vlny bezpečné alebo nie. Jedna skupina vedcov to tvrdo kritizuje, tá druhá zas obhajuje. S postupnou výstavbou sietí piatej generácie (5G) sa tieto obavy ešte viac zosilnili. Dokonca vznikla globálna výzva, pod ktorú sa podpísali lekári a vedci z celého sveta.

Tajomná vlastnosť odhalená: Mars sa opäť zhoduje so Zemou, kolíšu mu póly

Kritický moment: Raketa a kapsula pre vesmírnych turistov vyskúšaná, takto úspešne pristáli

Operátori majú definitívne pridelené frekvencie pre 5G. Povinne ňou musia pokryť diaľnice aj železnice

Vyzývajú týmto EÚ, aby stopla budovanie 5G sietí dovtedy, kým sa zvážia dôsledky plynúce z vyššieho vystavenia človeka voči rádiovým vlnám. Ohľadom 5G sa šíria aj rôzne hoaxy.

Napríklad známy prípad z minulého roka, kedy istá aktivistka napísala článok o tom, ako testovanie 5G siete spôsobilo masívny úhyn vtákov v Haagu. Okrem toho, že podobné žiarenie nemá vplyv na živé organizmy, testovanie 5G siete sa vykonávalo v úplne inom časovom období, než autorka uvádza.

Ionizujúce a neionizujúce žiarenie

V prvom rade je potrebné rozlišovať medzi týmito dvomi typmi žiarenia. Ako píše Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ionizujúce žiarenie je také, ktoré má dostatočnú energiu na to, aby rozbilo chemické väzby v bunkách. Môže spôsobiť mutácie alebo viesť k rakovine či k nástupu iných škodlivých účinkov. Príkladom takéhoto žiarenia je gama žiarenie alebo röntgenové lúče. V rámci medicínskych vyšetrení ide len o zlomok prípadov, pri ktorých došlo k vzniku rakoviny (1 – 2 %).

Oveľa bežnejšie je neionizujúce žiarenie, s ktorým sa stretávame v našom každodennom živote. Takéto žiarenie nemá dostatočnú energiu na to, aby dokázalo preniknúť bunkou a narušiť tak jej štruktúru. V určitých prípadoch môže spôsobiť ohriatie, avšak spravidla nie je dostatočné na to, aby dokázalo zanechať následky. Patrí sem napríklad viditeľné svetlo, rádiové vlny, WiFi či mikrovlnky.

Patria sem aj mobilné telefóny. Štúdia pritom ukázala, že vlny, ktoré šíria smartfóny, nie sú dostatočné na to, aby narušili DNA buniek. V prípade veľkého vystavenia však môžu spôsobiť rakovinu, preto je žiarenie označené ako možný karcinogén. V prepočte na 100 000 obyvateľov je šanca, že sa nádor objaví v 9 prípadoch.

Priamy súvis sa však nedá určiť. Aby sa dala vyjadriť jednoznačná odpoveď, musel by výskum prebiehať niekoľko rokov, ideálne desaťročí, aby sa dôkladne sledovali zmeny a zistili tak možné vplyvy žiarenia.

A aby bolo meranie čo najpresnejšie, muselo by prebehnúť na vzorke miliónov ľudí. To je, samozrejme, nereálne. Preto možno povedať, že takéto žiarenie je pre človeka bezpečné. I napriek tomu, je tu však jedno „ale“.

5G a jeho vplyv na zdravie

Ako je na tom 5G? Z pohľadu frekvencie ide stále o neionizujúce žiarenie, ktoré by na živočíšne a rastlinné bunky nemalo mať žiadny vplyv. Je tu však jeden problém. Teda, ani nie tak problém, ako skôr viacero otáznikov do budúcnosti. Vybudovanie 5G sietí si vyžaduje obrovské množstvo vysielačov.

Doslova. Sieť nebude využívaná len mobilnými telefónmi, ale celou radou zariadení, od áut až po chladničky. Fungovať na nej majú aj IoT. To znamená, že na človeka bude pôsobiť oveľa väčšie množstvo žiarenia, než doteraz. Samozrejme, týmto nechceme vytvárať žiadne konšpiračné teórie či hoaxy o vplyve 5G sietí na zdravie človeka.

Nakoľko je to však nová technológia, jej vplyv na zdravie človeka ešte nie je objasnený. Vychádza sa z toho, že ide o neionizujúce žiarenie. No napríklad pri testoch na hmyze, ktorý vystavili žiareniu o vlnovej dĺžke 2 – 120 GHz, sa ukazuje, že boli zaznamenané zmeny správania či iné dôsledky.

Ďalší výskum napríklad ukázal, že vysoké frekvencie môžu poškodiť stromy. Iný výskum dal za pravdu vedcom a lekárom, ktorí stoja za pozastavením nasadzovania 5G sietí. Podľa tejto štúdie je nenasadenie vysokofrekvenčného žiarenia do zložitej spleti nízkych frekvencií opodstatnené, nakoľko negatívne prispieva k výsledku verejného zdravia – fyzického aj duševného.

Stále je ale väčšina týchto záverov skôr teoretických. Priamy vplyv na človeka totiž stále nie je známy a možno tvrdiť, že skutočné následky spoznáme až o niekoľko rokov či desaťročí. Preto neexistuje ani jednoznačná odpoveď na to, či sú 5G siete skutočne zdravotne nezávadné.

Poskytnú nám síce nesporné výhody v podobe rýchlejšieho internetu a prepojenosti s inými zariadeniami, no v konečnom dôsledku môže ísť aj o nástroj, ktorým si vážne poškodíme zdravie.

Sú obavy ohľadom 5G sietí opodstatnené?

Viac-menej áno. Zatiaľ sú všetky vyjadrenia skôr opatrné. Ani seriózni vedci a inštitúcie zatiaľ k tejto téme neposkytujú jasné stanoviská. Ako pri každých vedeckých výskumoch, aj tu je mnoho protichodných výsledkov. Európska únia zatiaľ voči 5G nemá žiadne výhrady, nakoľko stavba sietí naplno pokračuje a každú chvíľu sa spustí testovanie aj u nás na Slovensku.

Ako však už v článku bolo viackrát spomenuté, dlhodobé účinky žiarenia na ľudské telo zatiaľ nie sú poriadne preskúmané a povedať, že sme úplne v bezpečí, by nebolo vhodné.