Európske vedecké konzorcium pozostávajúce z niekoľkých francúzskych a švajčiarskych inštitúcií prišlo s nečakanou inováciou, ktorá má šancu zachraňovať životy a zároveň majetky, informuje Phys.org. Experti z týchto inštitúcií totiž vyvinuli laserový bleskozvod (LLR), ktorý je v porovnaní s tými klasickými oveľa efektívnejší a počas testov dokázali jeho funkčnosť.

Tisícky životov ročne a škody na majetku

Blesky sú každoročne zodpovedné až za približne 24 000 ľudských životov a ohromné množstvo majetku. Klasické bleskozvody dokážu čiastočne chrániť rôzne objekty, avšak nie sú dokonalým riešením. Práve preto prišli vedci so špeciálnym laserovým bleskozvodom – v zásade sa jedná o výkonný laserový lúč, ktorý je namierený na oblohu, vysvetľujú autori novej štúdie publikovanej v žurnále Nature Photonics.

Klasický bleskozvod chráni plochu, ktorá je úmerná k jeho výške. Bleskozvod s výškou 10 metrov tak chráni okruh s polomerom asi 10 metrov a budovať vysočizné bleskozvody je finančne a technologicky neúnosné. Tento problém ale obchádza laser s priemerným výkonom 1 kW, pričom celé zariadenie váži cez 3 tony a je dlhé 8 metrov.

Xavier Ravinet/UNIGE

K testom došlo vo výške 2 500 metrov, kde malo zariadenie ochraňovať 124 metrov vysokú vysielaciu vežu. Laser bol zapnutý vždy, keď došlo k predpovedi búrkového počasia a vedci následne porovnávali dáta s laserom a bez neho, čím chceli zistiť, či je vôbec v prevádzke nejaký rozdiel a či takýto laserový bleskozvod funguje. Výsledky prekvapili.

Fungujú aj cez mračná

Analýza enormného množstva dát trvala takmer rok a nakoniec priniesla žiadané výsledky. Dokázala, že laserový bleskozvod zvláda efektívne navádzať a sťahovať blesky a to dokonca aj v hmle, ktorá iné lasery väčšinou zastaví. Chránenú oblasť sa podarilo zvýšiť zo 120 metrov na 180 metrov, čo je nárast o 50 % – má to však háčik.

TRUMPF/Martin Stollberg

Kým pre chránenie drahých a dôležitých objektov, ako sú napríklad práve telekomunikačné vysielače, je takáto technológia výhodná, je zatiaľ príliš náročná a drahá na to, aby chránila domy. Nie je navyše žiadúce, aby na oblohu mierili desiatky, stovky či tisícky takýchto laserov, či už z hľadiska svetelného smogu alebo bezpečnosti leteckej dopravy.

Na technológii bude konzorcium pracovať aj naďalej v snahe ešte viac zvýšiť efektivitu a zväčšiť tak aj oblasť, ktorú dokáže takéto zariadenie ochraňovať. Ako ale dodáva Reuters, podľa odborníkov sa dostane táto technológia do bežného používania asi až o 10 až 15 rokov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky