Keď obrovské hviezdy ukončia svoj životný cyklus, explodujú ako supernovy a zanechajú po sebe extrémne husté jadrá nazývané neutrónové hviezdy. Niektoré z týchto pozostatkov vysielajú rádiové lúče zo svojich magnetických pólov. Ako tieto hviezdy rotujú, ich lúče pravidelne míňajú Zem, čo vytvára záblesky rádiových vĺn. Pulzary obyčajne rotujú neuveriteľne rýchlo, často dokončia jednu otočku za sekundu alebo aj rýchlejšie.

V posledných rokoch vedci objavili objekty, ktoré vysielajú rádiové záblesky v oveľa pomalších intervaloch. Vzhľadom na to, že tieto objavy odporujú známym modelom neutrónových hviezd, ide o pomerne veľkú záhadu. Najnovší objav publikovaný v žurnále Nature Astronomy, je zatiaľ najpomalší pulzar svojho druhu, ktorý rotuje len raz za 6,5 hodiny. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Zvláštny „maják“ vo vesmíre

Objekt, ktorý dostal meno ASKAP J1839-0756, bol objavený pomocou rádiového teleskopu ASKAP v Austrálii. Pri bežnom pozorovaní sa tento zdroj javil ako krátky, blednúci výbuch rádiového žiarenia, ktorý stratil 95 % svojej jasnosti počas iba 15 minút.

NASA

Vzhľadom na to, že pri prvotnom pozorovaní bol detegovaný iba jeden záblesk, astronómovia si vôbec neboli istý, či daný objekt vysiela záblesky v pravidelných intervaloch. Tie odhalili až ďalšie pozorovania, ktoré sa uskutočnili prostredníctvom teleskopu MeerKAT, a ktoré ukázali, že záblesky sú medzi sebou oddelené pravidelnými 6,5 hodinami trvajúcimi intervalmi.

Tu sa dostávame k problému. Neutrónové hviezdy generujú rádiové impulzy premenou svojej rotačnej energie na žiarenie. Ako však spomaľujú, strácajú energiu, až nakoniec prestanú produkovať signály úplne. Podľa súčasných teórií by pulzary, ktoré rotujú pomalšie ako raz za minútu, už nemali vyžarovať rádiové lúče. ASKAP J1839-0756 však túto hranicu presahuje niekoľkonásobne.

Nezvyčajná geometria

Ďalšou zvláštnosťou tohto objektu je jeho schopnosť produkovať tzv. interpulzy. Väčšina pulzarov má rotačnú os zarovnanú s magnetickou osou, čo znamená, že vidíš lúče iba z jedného magnetického pólu. Pri ASKAP J1839-0756 sú tieto osi takmer kolmé, takže lúče vychádzajú z oboch pólov. Približne 3,2 hodiny po hlavnom impulze sa objaví slabší interpulz s odlišnými charakteristikami, čo jasne naznačuje, že sledujeme záblesky z druhého magnetického pólu.

Takéto „dvojité signály“ sú mimoriadne zriedkavé a poskytujú jedinečné možnosti na skúmanie magnetického poľa neutrónových hviezd.

Pablo Carlos Budassi/Wikimedia

Magnetar alebo nový typ objektu?

Existujú rôzne teórie o tom, čo by mohlo ASKAP J1839-0756 poháňať. Jednou z možností je, že ide o magnetar – špeciálny druh neutrónovej hviezdy so silným magnetickým poľom. Magnetary sú známe tým, že dokážu produkovať signály aj pri pomalších rotáciách. Napriek tomu aj magnetary majú svoje limity. Zvyčajne majú rotačné periódy rádovo sekundy, nie hodiny.

Jedinou známou výnimkou je magnetar 1E 161348-5055 s periódou 6,67 hodiny, ale ten nevysiela rádiové signály, len röntgenové žiarenie. Ďalšou možnosťou by mohlo byť, že ASKAP J1839-0756 je biely trpaslík. No doposiaľ nebol žiadny izolovaný biely trpaslík pozorovaný ako zdroj rádiových impulzov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky