Vedci doteraz s istotou nedokážu povedať, ako naša planéta vlastne vznikla. Na základe geologického a astronomického výskumu majú tušenie a približné modely, presný proces je však stratený v minulosti. Ako ale informuje ScienceAlert, nová štúdia vrhá na problematiku nové svetlo a má potenciál vysvetliť aj vznik vzdialených exoplanét.

Aktuálna teória je nekompletná

Podľa aktuálnej teória sa naša planéta sformovala z malých asteroidov, ktoré sú známe ako chondritické. Tieto malé úlomky pozostávajú z hornín a kovov zo skorej éry Slnečnej sústavy, predstavujú však jeden problém. Nedokážu totiž vysvetliť zloženie Zeme, ktoré je oveľa chudobnejšie na ľahké prvý ako vodík či hélium, než vedci očakávali.

Vedci navrhovali niekoľko ďalších riešení tejto problematiky, avšak žiadne z nich plne nezodpovedalo realite a tím vedcov preto tentoraz prišiel s iným návrhom – k sformovaní Zeme podľa nich nedošlo pomocou chondritických asteroidov, ale pomocou planetezimálov – malých zárodkov planét, ktoré sú oproti asteroidom väčšie a obsahujú aj prchavejšie a ľahšie látky.

NASA/ESA/G. Bacon (STScI)

„Dynamické modely, ktoré používame na simuláciu formácie planét ukazujú, že sa planéty v Slnečnej sústave vznikali progresívne. Malé zrnká rástli do planetezimálov s veľkosťou 1 km postupnou akumuláciou väčšieho a väčšieho množstva materiálu svojou gravitáciou,“ vysvetľuje planetológ Paolo Sossi zo švajčiarskej univerzity ETH Zurich, ktorý je zároveň vedúci autor štúdie.

Vysvetľujú toho viac

Takáto formácia našej planéty môže navyše vysvetliť aj nepravidelné zloženie, keďže sa mohli jednotlivé planetezimály sformovať v rôznych pozíciách v okolí mladého Slnka, vďaka čomu nadobudli líšiace sa zloženia. Teóriu overili pomocou simulácie, v ktorej sa Jupiter na „chvíľu“ priblížil k Slnku a zásadne vyrušil orbitálne dráhy všetkých objektov.

„Aj keď sme to očakávali, považujeme tento výsledok za pozoruhodný. Máme teraz mechanizmus lepšie vysvetľujúci formáciu Zeme, ale máme aj referenciu pre vysvetlenie formácií iných kamenistých planét,“ dodáva na záver Sossi.

Takéto procesy vedci simulovali za účelom vytvorenia Slnečnej sústavy v takej forme, v akej ju dnes poznáme. Nielen že planetezimály vysvetľujú vznik Zeme, ale dokonca je naša planéta ich najpravdepodobnejším výsledkom.

Jedná sa tak nielen o dôležitý objav pre našu vlastnú planétu, ale tiež pre vzdialené exoplanéty, na ktorých sa môže nachádzať život.

Na jednu takú planétu sa pozrel aj Vesmírny teleskop Jamesa Webba v rámci svojho prvého vedeckého pozorovania a rozoznal jej atmosféru pomocou spektroskopie. Na základe zistených dát vedci usúdili, že sa v nej nachádza vodná para.

Čítajte viac z kategórie: Novinky