Svet sa rúti k záhube a už o pár rokov sa tu nebude dať žiť, pretože teploty vzduchu budú vysoko prekračovať 40 °C, ľadovce sa roztopia, stúpne hladina oceánov a budeme mať problém vypestovať základné potraviny.

Aspoň to tvrdia najpesimistickejšie scenáre založené na súčasných hladinách skleníkových plynov v atmosfére Zeme.

Čo ak je záchrana na dosah?

Čo však v prípade, že by sme mali obrovský vysávač, ktorý by škodlivé plyny dokázal zo vzduchu odstrániť a bezpečne ich uskladniť? Podľa ScienceAlert je riešenie na dosah, respektíve už dokonca reálne funguje v praxi.

Na Islande totiž v stredu uvideli do prevádzky presne takéto zariadenie. Z oblohy odsáva oxid uhličitý a uskladňuje ho hlboko pod zemským povrchom, kde sa premieňa na obyčajnú horninu, teda kameň. Ide o riešenie spoločností Climeworks a islandského Carblix. Tento dekarbonizačný zázrak je navyše vôbec najväčší svojho druhu na svete.

Čistička je nazvaná Orca, čo odkazuje na islandské slovo „orka“ znamenajúce v slovenčine „energia“. Zariadenie pozostáva zo štyroch častí, z ktorých každá sa skladá z ďalších dvoch kovových schránok pripomínajúcich kontajnery, aké sa používajú v námornej doprave.

Práčka má zo vzduchu ročne odčerpať až 4 000 ton oxidu uhličitého. Takéto množstvo zodpovedá podľa americkej Agentúry na ochranu životného prostredia (EPA) emisiám, aké za rok vyprodukuje približne 870 áut. Je teda jasné, že ide len o kvapku v celkovom mori škodlivín vypúšťaných na celom svete každý rok.

Climeworks ale nie je jediná, kto podobné zariadenia po planéte stavia, alebo už dokonca priamo prevádzkuje. Market Realist spravil výber množstva ďalších, ktorý sa technológiou zaoberajú. NRG Energy napríklad zachytáva až 1,6 milióna ton CO2 ročne a približne ďalší milión pridáva, teda v tomto prípade skôr odoberá Norway Equinor. Ide pritom len o dve zo spoločností, ktoré už sú obchodované na burze. Climeworks je stále v súkromných rukách.

Zariadenie nasáva oxid uhličitý pomocou ventilátorov do kolektora, kde ho následne prefiltruje a izoluje. Oxid uhličitý potom zmieša s vodou a následne je pumpovaný do hĺbky 1 000 metrov pod zem, do čadičového podložia.

Niektorí odborníci tvrdia, že takéto zariadenia sa môžu stať jedným z hlavných nástrojov v boji proti klimatickým zmenám. Ich kritici zase poukazujú na to, že ide o neprimerane drahú technológiu a môže trvať celé desaťročia, kým bude možné, aby fungovala vo veľkom rozsahu.