Vedci pomocou špecializovaného vesmírneho observatória IBEX objavili zvlnenie na hraniciach Slnečnej sústavy, ktoré tam nikto nečakal, informuje ScienceAlert.

Komplikovaný medzihviezdny priestor ľudstvo doteraz prekonalo len slabo vybavenými zastaralými sondami. Nové poznatky o jeho hraniciach nám napovedia nielen viac o tom, čo sa deje za nimi, ale aj o našej vlastnej sústave.

Bublina tvorená Slnkom

Slnečná sústava sa nachádza v gigantickej bubline, ktorá je známa ako heliosféra a je tvorená tlakom solárneho vetra smerujúceho preč od Slnka, kde naráža do medzihviezdneho média. Táto hranica pritom nie je, napriek pôvodným očakávaniam, hladká a pokrývajú ju vlnky, tvrdia vedci v novej štúdii.

Táto hranica má názov heliopauza a doteraz ju prekonali len sondy Voyager 1 a Voyager 2.

Za objavom týchto vĺn stojí vesmírne observatórium IBEX, ktoré je v kozme od roku 2009 a jeho úlohou je práve pozorovanie hraníc medzihviezdneho priestoru. Podarilo sa mu to vďaka pozorovaniu energetických neutrálnych atómov, ktoré vznikajú pri náraze slnečného vetra do medzihviezdnych vetrov a kým niektoré sú vystrelené do vzdialeného vesmíru, iné smerom k Zemi.

NASA

IBEX je schopný merať tieto častice a po zohľadnení sily solárneho vetra, ktorý ich vytvoril, je možné heliopauzu analyzovať. Nie je to síce po prvý raz, čo sa vedcom podarilo túto hranicu zmapovať, avšak pôvodné mapy mali jeden zásadný problém – ich vytvorenie trvalo pomerne dlho a nerovnosti sa tak počas dlhého merania spriemerovali.

Poznáme zvuk tohto priestoru

Naša najvzdialenejšia kozmická sonda Voyager 1 zaslala zo vzdialenosti 14 miliárd kilometrov, spoza hraníc našej Slnečnej sústavy, zvukový záznam, ktorý zachytáva monotónny zvuk medzihviezdneho priestoru.

Keďže sa nachádza vo veľmi úzkom frekvenčnom spektre, zvuk je slabý a monotónny. „Zachytávame veľmi slabý a vytrvalý bzukot medzihviezdneho plynu“, vyjadrila sa Ocker. Tento objav má pre vedcov veľkú hodnotu a zásadne pomôže v ďalšom výskume.

Pomohlo zosilnenie vetra

V tomto ohľade vedcom pomohlo zosilnenie dynamickej sily solárneho vetra až o 50 %, ku ktorému došlo počas šiestich mesiacov v roku 2014. Vedci tento moment využili a vyhotovili o niečo rýchlejšie meranie, ktoré odhalilo spomínané nerovnosti hraníc Slnečnej sústavy.

Jedná sa pritom o obrovské vlny, ktoré sa tiahnu do šírky až desať astronomických jednotiek (AU), pričom jedna AU je rovná vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom, teda takmer 150 miliónov km.

Zásadne sa mení aj vzdialenosť heliopauzy, kvôli čomu mení veľkosť aj celá heliosféra. Kým Voyager 1 prekonal jej hranice vo vzdialenosti 122 AU od Slnka, po meraniach smerom k tejto sonde v roku 2016 vedci zistili, že sa heliopauza nachádza až 131 AU od Slnka. Voyager 1 sa vtedy nachádzal vo vzdialenosti 136 AU, čo znamená, že ho hranica heliosféry veľmi rýchlo prenasledovala.

Rozmery heliopauzy sa tak celkom jasne zväčšujú či zmenšujú a nie je zatiaľ jasné, prečo k tomu dochádza. Odpovede môžu priniesť budúce sondy, ktoré sa chystajú aj do týchto vzdialených kútov Slnečnej sústavy, alebo ďalšie merania.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP