Poznáš ten pocit. Ideš zamyslený po chodníku, ten zrazu nečakane vystrieda vozovka. No už na teba autobusár trúbi s ľavačkou kŕčovito nalepenou na klaksóne a s jemnosťou kyjaku ťa vytrhne z blaženého zadumania.

Podobný pocit teraz opakovane zažiješ pri sledovaní najnovšieho prírastku do filmového Marvel univerza, Doctor Strange v Mnohovesmíre šialenstva. Ten totiž žmýka filmový rating PG-13 nadoraz a na pomery „marveloviek“ ponúka nadpriemernú brutalitu a nečakane príjemnú béčkovú zábavu.

Marvelácky trailer na Doctora už klasicky zavádzal

Začneme trochu nezvyčajne, a to od traileru. Tak ako sa dalo predpokladať, nový Strange klame telom. Diváka totiž, ako je to u Marvelu zvykom, zavádzal už samotný trailer. Jeho strih, vybraté scény či repliky účelovo viedli diváka k domnienke, že nová marvelovka určitým spôsobom nadväzuje na nedávneho Spider-Man: Bez domova. Táto klamlivá barlička podčiarkuje, že obidve snímky sa venujú tzv. multiverzu, v slovenskej distribúcii známeho pod krkolomným prekladom mnohovesmír.

Samotný trailer taktiež svojou veľkoleposťou pripravuje diváka na akýsi epický ultimátny filmový „event“. Pravdou však je, že ten sa tak úplne nekoná a finálny produkt nie je vôbec tak osudový, ako sa filmová ukážka spočiatku snažila vykresliť. V mantineloch a kontexte spomínaného mnohovesmúru nakoniec ide o dosť komornejší príbeh, ako sa môže na prvý pohľad zdať.

Čítal si už? 
Má Disney problém? Novinka trhá rebríčky sledovanosti, odhalila ale odvrátenú stranu MCU seriálov

Tu sa tak trochu dostávame aj ku kameňu úrazu písania samotnej recenzie. Akákoľvek zmienka o deji je do istej miery spoiler. Zápletka sa síce dá po určitom úsilí odhadnúť, a internetoví „hádači a hľadači“ sa k nej určite na rôznych fórach a vlogoch naozaj dokopali, no otázke znie, na čo je to vlastne dobré. Podobné predbežné analýzy sú síce na internete na dennom poriadku, no obzvlášť pri Doctorovi vám môžu pokaziť filmový zážitok.

Staré známe tváre ako Benedict Cumberbatch, ale aj šéf X-Menov či ďalší

V pokračovaní príbehu o Majstrovi mystických umení, či jednom z najzaujímavejších Avengerov Stephenovi Strangeovi sa vyberieme na výlet naprieč alternatívnymi vesmírmi. Rozprávanie o deji je síce ako šprint po mínovom poli spoilerov, no za zmienku stojí fakt, že Wanda Maximoff, ktorá sa mihne v spomínanom traileri, zohrá v snímke oveľa kľúčovejšiu úlohu, ako by sa mohlo zdať.

Úlohu potmehúdskeho a mierne arogantného superhrdinu Doctora Strangea si už klasicky strihol Benedict Cumberbatch. Ten okrem preskakovania z jednej reality do druhej rieši aj vlastný existenciálny prerod a viac menej prevracia medzi „filmovými políčkami“ klasickú otázku: „Som naozaj šťastný?“ Ostrieľanému mágovi sekunduje nová superhrdinská tvár America Chávez, ktorú si zahrala Xochitl Gomez.

Tá disponuje vcelku užitočnou schopnosťou, a to cestovať medzi alternatívnymi realitami. Práve portály v tvare hviezdy vedúce do najabsurdnejších kútov „mnohovesmíru“ sú leitmotívom snímky a na samotnú superschopnosť si robia chute temné mocnosti.

Netreba zabudnúť ani na Wandu, ktorej prepožičiava tvár Elizabeth Olsen už od druhého dielu Avengers: Vek Ultrona. Kapitolou samou o sebe sú kameo role, teda herecké miniepizódky, v ktorých sa známe tváre len mihnú, no o to viac zaplesajú popkultúrne srdiečka každému skalnému fanúšikovi „rozpohybovaných“ komiksov.

Už trailer prezradil, že v úlohe akýchsi „strážcov poriadku“ sa mihne ikonícký Patrick Stewart, a to v úlohe kultového Charlesa Xaviera, teda vodcu filmových X-Menov. Práve jeho úloha naznačila to, čo fanúšikovia očakávali už roky, a to prienik sveta mutantov s oficiálnym Marvel Cinematic Universe.

Dlhá žánrová cesta k Samovi Raimimu

Akoby to bolo včera, čo prvý Iron-Man započal éru zvanú Marvel Cinematic Universe. Napočudovanie Marvel Studios „vypľulo“ aj s čerstvým Doctorom Strangeom už 28 filmov. Znie to šialene, ale je to tak. Niet sa teda čomu čudovať, že Marvel na filmovom fronte už nejaký ten čas experimentuje s filmovými žánrami.

Z klasickej superhrdinskej akčnej „limonády“ napchatej testosterónom a humorom tak postupne štúdio začalo žonglovať so žánrami. Zrejme práve preto, že hrozilo, že samotná značka po rokoch začne korodovať a tým pádom divákov bez zmeny kurzu aj nudiť. A tu sa vynára v podstate jasná rovnica: unudení diváci skrátka nechodia do kina, a kto nechodí do kina, na tom sa nedá zarobiť. Pri Deadpoolovi tak napríklad zhodili štvrtú filmovú stenu, z Thor: Ragnarok sa stala crazy komédia, Eternals zase zabrúsili do dramatických existenciálnych vôd.

Išlo zatiaľ o prvé lastovičky experimentu, no o niečo odvážnejší bol Marvel v seriálovej tvorbe. Z reťaze sa spočiatku odtrhol pri minisérii WandaVision, kde doslova rozpitvali žánre televíznej Ameriky a citoval konkrétne obdobia a ikony zlatej éry televízie. Seriál sa síce ku koncu vrátil do pohodlného a bezpečného priestoru marveláckej akčnej komédie, no tak či tak išlo o zaujímavý a osviežujúci krok.

Pri seriáli so sympaťákom Lokim sa otvorila opäť zase pandorina skrinka plná alternatívnych dimenzii, a Hawkeye zahviezdil vo vlastnej šou, ktorá si vyzobávala to najlepšie z akčnej buddy komédie 80. a 90. rokov.

Bolo len otázkou času, kedy žánrový kompas Marvelu ukáže aj na horor. Logicky si tak štúdiá zvolili na ďalšie experimentovanie so žánrom práve svet Doctora Strangea, ktorý sa už od komiksových čias Stevea Ditka pohrával so psychedelickými, ale aj hororovými námetmi.

Keď v roku 2019 Marvel oficiálne odhalil, že nový príbeh o chirurgovi so slabosťou pre okultné vedy ponesie názov, v originále Multiverse of Madness, bolo jasné, že na komiksové pokračovanie padol kradmý tieň hororového žánru.

Totiž samotné slovíčko „madness“ v názve zrejme podľa všetkého odkazuje na slávne dielo spisovateľa H.P. Lovecrafta At the Mountains of Madness, teda V horách šialenstva. Ten sa špecializoval práve na literárny podžáner tzv. kozmického hororu.

Obzvlášť šťastnou voľbou sa v tomto kontexte stal u nového Strangea výber režiséra. U Sama Raimiho išlo totiž doslova o zabitie dvoch múch jednou ranou. Filmový tvorca mal totiž skúseností nielen z tvorby hororov, ale prerazil aj v superhrdinskom filmovom fachu.

Od krvavých hororov k Marvelu

Sam Raimi je, podobne ako Peter Jackson, filmovým fenoménom, ktorý začínal pri béčkových ultrakrvavých hororoch, ale postupne prerazil aj vo svete hollywoodskych „bijákov“. Zatiaľ čo Jackson za svojich mladíckych čias na Novom Zélande hromadne kosil kosačkou zombíkov, Raimimu učarovala jedna nevinná chata v horách.

Okolo nej a hrdinu Asha stvárneného kultovým ksichtom Brucea Cambella, sa totiž točí ikonická hororová trilógia Evil Dead. Obzvlášť druhý a tretí diel sa pretransformovali z komorného okultného trileru na čistokrvnú grotesknú hororovú jazdu, ktorá sa nezaobišla bez potokov krvi, papundeklových odseknutých údov, šialených jázd kamerou a najmä lacných, ale drsných hlášok.

Dalo sa tak očakávať, že hororovú rovinu Raimi prepašuje práve aj do najnovšej marvelovky, a to sa mu naozaj podarilo. Zatiaľ čo prvá akčná scéna pripomína nie najkvalitnejšiu video „cut scénu“ z konzolovej hry predchádzajúcej generácie a zdá sa, že Raimi si odskočil na kávu a koláč, postupne film naberá žiadaný hororový nádych.

Určite nezmeškaj
Netflix aj HBO Max pridajú veľké trháky, niektoré boli v kine len nedávno. Toto je kompletný zoznam

Raimi postupne pridáva na plyn, respektíve naň šmarí tehlu a snímka tak postupne vytiahne z nuly na 250 kilometrov za hodinu filmovej nekorektnej zábavy. Nový Doctor Strange je podľa filmového ratingu na PG-13, žiadnych gore orgií sa preto divák nedočká, no vidieť, že Raimi vie ohýbať nielen filmový časopriestor ale aj divácke ratingy.

Zo spomínaného PG-13 totiž doslova vykresá maximum a človek sa až čuduje, že mu niektoré scény prešli hollywoodskym cenzorským sitom. Za spomenutie stojí celá epizóda známa aj z traileru, keď sa mystik Strange dostane pred partičku „nadľudí“ na čele so spomínaným Charlesom Xavierom. To, čo Raimi vykúzlil v tejto časti filmu, donúti od úžasu pootvoriť ústa aj nejednému ostrieľanému fanúšikovi filmového ultranásilia.

Práve spomínané scénky nepripomínajú až tak estetiku ikonickej lesnej vyvražďovacej série, ale skôr Raimiho počin z roku 2009 Stiahni ma do pekla. V ňom totiž využíva klasické béčkové postupy pri neošúchanej téme kliatby. Tu totiž občas „zarezal“ až tak hlboko, že nadpriemerná brutalita a bizarnosť vyznievala až nadmerne groteskne. Niekto týmto štýlom opovrhuje a iný ho nazýva „Raimiovským“ a skrátka ho miluje.

Samotnému Raimimu ale poloha superhrdinského žánru vyhovuje, pretože práve ním na začiatku druhého milénia vypálil rybník konkurencii aj pochybovačom so Spider-Manom s Tobeym Maguireom. Prvý diel dokonca ešte predčil pokračovaním, v ktorom sa objavil Alfred Molina ako Doctor Octopus. Mimochodom tieto známe záporácke esá zažili nedávny comeback aj vo filmovej udalosti Spider-Man: Bez domova.

Bez seriálov, môžeš v novej marvelovke tápať

Hororová patina či balansovanie na ratingovej vysutej hrazde je síce veľkou pridanou hodnotou snímky, no do istej miery mu podkopáva nohy chaotické tempo rozprávania. Niektoré scény či momenty sú dokonca tak osekané, že strih vyznieva až lajdácky odfláknutý.

Režisér sa niekedy zbytočne ponáhľa, situáciám akoby chýbali sekundy až minúty materiálu a pôsobia tak neuzatvorene. Scénam častokrát režisér „nedáva dýchať“ a jednotlivé momenty, nech sú akokoľvek dôležité pre dej, vyšumia ako spomienka na nedávno kritikou pochovaného Morbiusa.

Obzvlášť podobne  uponáhľané filmové rozprávanie zamrzí v pasážach, kde vystupujú postavy, ktorých sa chce divák nabažiť a užiť si ich prítomnosť na plátne.

Ďalšiu štipku chaosu do rozprávania primiešava aj možná neznalosť „loreu“ teda sveta filmového Marvelu. Ak si si neodkrútil hodiny pozeraním spomínaných marveláckych seriálov, niektoré poznámky, odkazy a referencie bežný konzument kinozábavy skrátka nemusí pochopiť. Podobné previazanie so svetom Marvelu pri novinkách bolo vždy citeľné, no v súčasnosti je už tak košaté, že bez poznania predlohy sa sviatočný divák môže cítiť nekomfortne a zmätene.