Aktualizácia 6. septembra 2022 – Vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST) zachytil jedinečnú a čiastočne nepochopiteľnú Tarantuliu hmlovinu, ktorá sa nachádza pomerne neďaleko. Je totiž lokalizovaná vo Veľkom Magellanovom mračne, ktoré je satelitnou galaxiou Mliečnej cesty, informuje Európska vesmírna agentúra (ESA).

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa NASA (@nasa)

Na tejto jedinečnej hmlovine je zaujímavé predovšetkým to, že v nej neustále vzniká obrovské množstvo nových hviezd a to aj napriek pomerne vysokému veku tejto galaxie. Mieru tohto hviezdotvorného procesu vedci prirovnávajú k ére veľmi mladého vesmíru, kedy intenzívne vznikali nové hviezdy, píše Inverse.

Hmlovina je od nás vzdialená cez 160 000 svetelných rokov a nové pozorovania vďaka JWST vedcom umožnia tento priestor priamo porovnať s extrémne ďalekými galaxiami, ktoré sa nám javia ako minulé a pochádzajú z veľmi skorého vesmíru. Tvorba hviezd je pre ľudstvo aj naďalej jednou z najzaujímavejších a najzáhadnejších udalostí, ktorú sa astronómovia neustále snažia pochopiť.

Pôvodný článok:

Vesmírny teleskop Jamesa Webba ukazuje vedcom vesmír v podobe, ktorá ich začína miasť.

Ako totiž informuje The Washington Post, vo veľmi vzdialenom a mladom vesmíre našlo toto jedinečné kozmické observatórium gigantické galaxie, ktoré by nemali, aspoň podľa našich aktuálnych kozmologických modelov, existovať.

Vyzerá to tak, že tieto galaxie sú príliš ďaleko a príliš mladé na to, aby boli v súlade s našimi fyzikálnymi zákonmi.

Neznámy mechanizmus

„Modely toto jednoducho nepredpovedajú. Ako sa môže toto stať v tak skorom vesmíre? Ako vznikne tak veľké množstvo hviezd tak rýchlo?“ spytuje kozmologické modely astronóm Garth Illingworth s odvolaním sa na galaxie, ktoré objavil JWST a ktoré sa skladajú z príliš veľkého množstva hviezd vzhľadom na to, aké sú mladé, dodáva Futurism.

Vedci ale upozorňujú, že sa nejedná o žiadnu kozmologickú krízu. Ide len o masívny a intenzívny výskum vo veľmi krátkom čase, ktorý končne umožnil JWST. Toto observatórium vidí objekty a procesy, ktoré doteraz astronómovia pomocou iných zariadení nevideli, prípadne ich nevideli v tak vysokom detaile.

„Dnes sa môžeme škriabať na hlave, avšak na ďalší deň si uvedomíme, že to dáva zmysel,“ vysvetľuje astrofyzik Jeyhan Kartaltepe z Rochesterského inštitútu technológií. Astronómov prekvapilo aj veľké množstvo galaxií v tvare disku, keďže predpokladali, že v tak chaotickej ére kozmu budú prevažne neusporiadané galaxie s intenzívne sa rodiacimi hviezdami.

Len chybný výpočet

Pôvodné pozorovania nám vzdialeného, mladého kozmu mal na starosti Hubblov vesmírny teleskop, ktorý však pozoruje vesmír v pomerne úzkom elektromagnetickom spektre. Vedcom tak vo výpočtoch chýbalo ohromné množstvo chladnejších objektov, ktoré Hubblov teleskop nezachytil a odhalil ich až JWST.

NASA/ESA/CSA/STScI

Na základe týchto informácií mohlo dôjsť k chybe vo výpočtoch, ktoré nám predpovedali ich teoretické množstvo. Pozorovanie môže komplikovať aj medzihviezdny prach, ktorý spôsobuje falošný červený posun vzdialených objektov a zdá sa preto, že sú oveľa ďalej, než sa naozaj nachádzajú.