Cestovanie nadsvetelnou rýchlosťou prostredníctvom warpového pohonu je súčasťou azda každého dobrého vesmírneho sci-fi. Lietanie vesmírom superluminálnou rýchlosťou však nezostáva iba pri knihách a filmoch, ale už celé desaťročia vedci z celého sveta špekulujú, ako niečo takéto preniesť do reality. Na mieste je však otázka – je to vôbec možné?

Ak chceme čo i len pomyslieť na cestovanie na vzdialené planéty, hoci „len“ k našej najbližšej  hviezde známej ako Proxima Centauri, je jasné, že so súčasnými raketovými pohonmi to jednoducho nepôjde, aspoň nie v priebehu ľudského života.

Jednou z možností, ako tieto medzihviezdne lety uskutočniť, je využitie zatiaľ čisto hypotetického pohonu známeho ako warp. Ako píše web NewAtlas, základy alcubierrovho pohonu, nazývaného tiež warpový pohon, položil v roku 1994 mexický teoretický fyzik Miguel Alcubierre. Alcubierrov alebo warpový pohon je hypotetický pohon umožňujúci vesmírnym lodiam cestovať nadsvetelnou rýchlosťou.

Ako dosiahnuť superluminálnu rýchlosť, keď je podľa Einsteinovej teórie fyzicky nemožná?

Podľa Alcubierra je to teoreticky možné za pomoci negatívnej energie, čo je síce pojem používaný vo veľmi komplikovanej fyzike na vysvetlenie podstaty určitých polí, no doposiaľ nevedno či niečo také skutočne existuje.

Alcubierre svoj pohon založil na generovaní bubliny negatívnej energie, ktorá obklopuje vesmírnu loď tak, že sa štruktúra časopriestoru pred objektom zmenšuje a priestor za ním sa rozširuje. V strede je „plochá“ oblasť časopriestoru, kde môžeme cestovať bez toho, aby sme mali vôbec pocit, že sa pohybujeme.

Táto teória má však tiež svoje úskalia. Tým jednoznačne najväčším je potreba existencie negatívnej energie, pričom na tento pohon by sme jej potrebovali extrémne veľké množstvo.

AllenMcC/ wikipedia

Niečo sme prehliadali

S novou teóriou ako warpový pohon preniesť do reality bez toho, aby bolo potrebné využitie akejkoľvek exotickej častice, alebo aby došlo k porušenie fyzikálnych zákonov, prišiel nedávno nemecký vedec Erik Lentz z Göttingen University. O téme informoval portál Sciencealert.

Ten vo svojej štúdii publikovanej v žurnále Classical and Quantum Gravity navrhuje spôsob, ako vytvoriť warpové bubliny bez použitia negatívnej energie.

Lentz si totiž pri štúdiu rôznych návrhov warpových pohonov uvedomil, že isté konfigurácie časopriestorových bublín neboli vôbec overované. V tomto prípade sa jedná o warpové bubliny vo forme hyperrýchlych solitónov – druhu vlny, ktorá si zachováva svoj tvar a šíri sa konštantnou rýchlosťou.

Autor štúdie totiž prostredníctvom zložitých výpočtov zistil, že určité konfigurácie solitonov je možné vytvoriť pomocou konvenčných zdrojov energie bez nutnosti využitia negatívnej energie (alebo inej exotickej hmoty / častice) a navyše bez porušenia ktorejkoľvek z Einsteinových rovníc.

V prípade teda, že by sme disponovali dostatkom energie, mohli by tieto solitónové konfigurácie fungovať ako warpové bubliny, ktoré umožnia vesmírnym lodiam cestovať superluminálnou rýchlosťou.

Rôzne konfigurácie warpových bublín obklopujúce kozmické lode. E. Lentz

Nový koncept warpového pohonu rieši, respektíve prekonáva aj potencionálny paradox známy ako paradox dvojčiat, čo je myšlienkový experiment v rámci špeciálnej teórie relativity a hovorí o tom, že ak jedno z dvojčiat cestuje vesmírnou loďou rýchlosťou svetla, zatiaľ čo to druhé čaká na Zemi, bude sa zdať, že dvojča cestujúce rýchlosťou svetla je mladšie ako to, ktoré zostalo na Zemi.

Výsledky ukázali, že v strede takejto solitónovej konfigurácie sú účinky slapových síl iba minimálne, takže čas mimo warpovej bubliny ubieha rovnako ako v jej vnútri.

Hoci warpový pohon, ktorý na svoj chod nepotrebuje žiadne exotické častice, môže znamenať veľký prielom, navrhnutý pohon je však stále iba v rovine teórie. Na svoj chod by potreboval až absurdne veľké množstvo energie.

Ak ťa však táto téma zaujala, ihneď si poznač dátum 19. marec. Budúci piatok totiž Erik Lentz na YouTube kanáli Jim and Linda Lee Planetarium naživo odprezentuje svoju teóriu o warpovom pohone založenom na konfiguráciách solitónov.