V Japonsku sa zima neberie na ľahkú váhu. Takýto postoj je možné badať najmä v regiónoch ako Hokkaido, Niigata alebo pobrežie ostrova Honšú, kde každoročne napadne viac ako šesť metrov snehu. Namiesto neustáleho odhŕňania či posypu však Japonci vsadili na modernejšie riešenie, akým sú elektricky vyhrievané chodníky. Tie zabezpečujú bezpečný pohyb chodcov, šetria náklady na údržbu ciest a zároveň pomáhajú znižovať dopad zimy na mestskú infraštruktúru, informuje Electrical Technology.

Je aj v Európe

Myšlienka ohrievaných chodníkov pritom nie je výlučne japonská. Podobné systémy sa používajú aj v krajinách s podobne náročnou zimou ako Nórsko, Island, Holandsko, Kanada (najmä Montreal) či americký štát Michigan. Japonci ich však dokázali integrovať do mestského plánovania s precíznosťou, ktorá je im vlastná, pričom v niektorých oblastiach využívajú aj obnoviteľné zdroje ako geotermálnu energiu.

V mestách ako Sapporo, kde počas zimy napadne až 6 metrov snehu, je vyhrievanie chodníkov kľúčové pre plynulý chod života. Odhrabávanie snehu je tam každodennou záležitosťou, ktorá si vyžaduje vysoké výdavky. Len na údržbu a odpratávanie snehu míňajú samosprávy milióny jenov ročne. Okrem toho klasické metódy, ako posypová soľ či chemikálie, časom poškodzujú cesty, korodujú konštrukcie a znečisťujú životné prostredie.

vyhrievané chodníky v japonsku s popisom textu
Electricaltechnology.org

Káble a hydronické systémy

Práve preto sa mestá rozhodli pre technologické riešenie. Vyhrievané chodníky môžu byť založené buď na elektrických káblových systémoch, ktoré premieňajú elektrinu na teplo, alebo na tzv. hydronických systémoch, ktoré vedú pod povrchom potrubia s teplou vodou alebo nemrznúcou zmesou. Tieto rúry ohrievajú povrch chodníka a zabraňujú tvorbe námrazy.

V Japonsku sa často používa druhá možnosť, a to aj preto, že voda sa ohrieva vďaka geotermálnym zdrojom, ktoré sú tam prirodzene dostupné. Využitie obnoviteľnej energie znižuje spotrebu elektriny a zvyšuje celkovú udržateľnosť riešenia.

Slovensko nevyužíva zdroj „neobmedzenej energie“, ktorý je skoro všade

Obnoviteľné zdroje sa postupom času stali súčasťou energetických systémov takmer všetkých krajín a i keď nie všade zohrávajú úlohu, vedci stále hľadajú nové spôsoby rozširovania tejto oblasti. Kým hlavnými aktérmi ostáva jadrová, solárna a veterná energia, čoraz intenzívnejšie sa vpred pretláča aj geotermálna energia, ktorá má prekvapivý potenciál.

Slovensko zatiaľ geotermálnu elektráreň nemá, avšak tepelnú energiu z podzemia naša krajina využíva a pripravuje aj ďalšie projekty s pomerne vysokým výkonom. Viac sa dočítaš v našom samostatnom článku.

Výhodný napriek nákladom

Podľa údajov systém spotrebuje priemerne 123 wattov na meter štvorcový, pričom dokáže roztopiť sneh rýchlosťou takmer 1,5 centimetra za hodinu. No aj napriek počiatočným nákladom sa tento spôsob ukazuje ako výhodný. V Sappore napríklad inštalovali viac než 20-tisíc metrov štvorcových vyhrievaných chodníkov a hlásia až 30-percentné zníženie výdavkov na zimnú údržbu.

Veľkou výhodou je predovšetkým bezpečnosť: menej úrazov na zľadovatených chodníkoch znamená menej zranení, menšie zaťaženie zdravotníckeho systému a bezpečnejšie mestá pre obyvateľov aj turistov. Zároveň sa znižuje dopravná záťaž. Keď sú chodníky priechodné, chodci nemusia vstupovať na vozovku, čo znižuje riziko nehôd a zlepšuje plynulosť premávky.

V Niigate, kde sneží až 6 centimetrov denne, sa tieto systémy rozšírili aj do obytných zón a okolia škôl či nemocníc. Využívajú sa tu hlavne geotermálne hydronické systémy, ktoré dopĺňajú komunitné ekologické iniciatívy. Nie je to však úplne bez prekážok. Inštalácia takýchto systémov do existujúcich chodníkov môže byť nákladná, a najmä elektrické vyhrievanie má vyššie nároky na energiu.

Riešením sú inteligentné senzory, ktoré spustia vyhrievanie iba vtedy, keď je to naozaj potrebné. Teda pri priamom kontakte s vlhkosťou a poklese teploty.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP