Podľa nedávnej analýzy nemeckých odborníkov spotrebujú elektromobily v reálnej prevádzke viac elektrickej energie a ponúkajú kratší dojazd, než uvádzajú ich výrobcovia. Hoci technológie pohonu prešli za posledné roky výrazným pokrokom, celková efektivita elektromobilov klesla. Dôvodom je trend väčších, ťažších vozidiel so silnejšími batériami.

Výskum realizoval tím vedený Martinom Weissom z Hochschule Trier, ktorý analyzoval 342 elektrických áut aktuálne dostupných na európskom trhu. Zamerali sa na čisto elektrické vozidlá, pričom porovnali údaje o spotrebe popisované výrobcami so skutočnou spotrebou na nemeckých cestách. Dáta získali z platformy Spritmonitor, kde vodiči zaznamenávajú svoje reálne skúsenosti. O téme informoval portál Ecomento.de.

Vyššia spotreba, kratší dojazd

Podľa analýzy spotrebujú elektromobily priemerne 20,7 kWh na 100 kilometrov, čo je viac než uvádzaných 19,4 kWh. Dojazd vozidiel na jedno nabitie dosahoval v priemere 383 kilometrov namiesto uvedených 438 kilometrov. V štúdií popisujú ich zistenie, že reálna spotreba energie je o približne sedem percent vyššia než certifikovaná. To naznačuje systematické podhodnocovanie pri európskych testoch spotreby. Na tieto rozdiely vplývajú faktory ako štýl jazdy, kvalita ciest a teplota prostredia. Výskumníci preto odporúčajú upraviť metodiku certifikačných testov tak, aby lepšie odrážala reálne podmienky.

Významným faktorom ovplyvňujúcim spotrebu je hmotnosť vozidla. Väčšie modely, ako elektrické SUV, spotrebujú viac energie než kompaktné elektromobily. Autori tvrdia, že každých 100 kilogramov hmotnosti zvyšuje spotrebu o 0,2 ± 0,1 kWh na 100 kilometrov. Spotrebu ovplyvňuje aj aerodynamika. Konkrétne veľkosť čelnej plochy auta. Zvýšenie čelnej plochy o 0,1 štvorcového metra znamená nárast spotreby o 0,9 ± 0,1 kWh na 100 kilometrov. Podobne majú vozidlá s pohonom všetkých kolies vyššiu reálnu spotrebu v porovnaní s dvojkolovými variantmi.

Unsplash/Stephan Schwebe

Efektivita ustupuje veľkosti

Pri hodnotení efektivity elektromobilov môže byť prekvapivé, že vyšší výkon a cena nemusia nevyhnutne znamenať lepšie výsledky. Aj keď drahšie modely často ponúkajú výkonnejšie batérie a dlhší dojazd, tieto výhody sú sprevádzané zásadným kompromisom. A to vyššou hmotnosťou, ktorá priamo ovplyvňuje celkovú energetickú účinnosť vozidla. Batérie s vyššou kapacitou, ktoré zabezpečujú dlhší dojazd, sú nevyhnutne ťažšie. Štúdie ukazujú, že samotná hmotnosť batérie môže tvoriť až polovicu celkovej hmotnosti elektromobilu.

To znamená, že čím väčšiu kapacitu batéria má, tým viac energie je potrebné na pohon vozidla. Táto nerovnováha spôsobuje, že efektivita elektromobilov, teda množstvo energie, ktoré dokážu premeniť na prejdenú vzdialenosť, môže klesať.

Aj keď pohonné systémy prešli výrazným technologickým pokrokom a sú čoraz efektívnejšie, trend zvyšovania hmotnosti nových modelov túto výhodu čiastočne eliminuje. Nové elektromobily sú často väčšie a robustnejšie ako ich predchodcovia, čo je výsledkom snahy výrobcov uspokojiť dopyt po vozidlách s väčším priestorom, vyšším komfortom a pokročilými bezpečnostnými technológiami. Táto orientácia na rozšírenie rozmerov a výbavy má však za následok zvýšenú spotrebu energie na kilogram hmotnosti vozidla.

BYD

Návrh na energetické štítky

Tím Martina Weissa navrhol zavedenie energetických štítkov pre elektromobily, podobne ako pri spotrebičoch. Tieto štítky by označovali energetickú efektivitu na stupnici od A po G s farebným rozlíšením v štýle semaforu. Takýto systém by mohol motivovať výrobcov k vývoju úspornejších modelov.

Podobné označenie by mohlo byť použité aj pre iné elektrické vozidlá, ako e-skútre, e-kamióny či e-autobusy, ak by sa vykonali porovnania ich efektivity. Štúdia tak prináša dôležité poznatky o reálnej efektivite elektromobilov, ktoré môžu slúžiť ako základ pre zlepšenie testovacích metód a vývoja udržateľnejších vozidiel.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita