Moderné autonómne vojenské drony dnes dokážu operovať stovky kilometrov od operátora, automaticky sa vyhýbať rušeniu signálu a čoraz viac fungujú bez priameho zásahu človeka.

Najnovšie sa však vývoj posúva ešte ďalej. Európske firmy začínajú vyvíjať systémy, v ktorých dokáže dron úplne samostatne vzlietnuť, splniť misiu, pristáť a znovu sa nabiť bez jedinej posádky.

Práve takúto technológiu teraz predstavila nemecká spoločnosť CiS. Jej autonómny hangár ORKA Dock podľa portálu Defence Blog umožňuje vojenskému dronu operovať z pohybujúcej sa lode úplne bez zásahu operátora. Systém už navyše prešiel aj reálnym testovaním počas medzinárodného námorného cvičenia SeaSEC 2026.

Dron dokáže fungovať úplne bez človeka

Najväčším problémom podobných systémov bolo doteraz automatické pristátie na pohybujúcej sa lodi. Paluba sa totiž neustále pohybuje vplyvom vĺn, vetra aj samotnej plavby, čo výrazne komplikuje presné navádzanie dronov.

Nemecká firma CiS preto vyvinula vlastný systém Precision Landing System, ktorý umožňuje dronu ORKA autonómne pristáť aj počas plavby. Počas testov bol systém nasadený na bezpilotnom plavidle FLANQ Q-RECON 24, ktoré fungovalo ako mobilná základňa pre dron.

Podľa výrobcu celý proces prebiehal úplne automaticky. Dron vzlietol, vykonal prieskumnú misiu, následne sa vrátil späť na loď, pristál a začal sa automaticky nabíjať. Celý systém funguje ako uzavretý autonómny hangár pripravený na dlhodobé operácie bez potreby posádky.

Autonómne vojenské drony menia námorné operácie

Význam podobných technológií rastie najmä po skúsenostiach z vojny na Ukrajine aj rastúcom napätí v oblasti Čierneho mora. Moderné armády dnes čoraz viac investujú do bezpilotných systémov schopných vykonávať dlhodobý prieskum bez rizika pre posádku.

CiS / SeaSEC 2026

Práve autonómne vojenské drony v kombinácii s bezpilotnými loďami môžu vytvoriť úplne nový typ námorných hliadok. Takéto systémy dokážu monitorovať pohyb lodí, chrániť energetickú infraštruktúru alebo sledovať podozrivé aktivity bez potreby nasadenia veľkých vojenských plavidiel.

Ukrajina už v posledných rokoch viackrát ukázala, aký veľký význam môžu mať námorné drony v modernom konflikte. Lacné bezpilotné plavidlá dokázali ohrozovať aj výrazne väčšie ruské vojenské lode v Čiernom mori.

Zaujímavé je, že podobné technológie sa dnes nevyvíjajú len pre klasické bojové operácie. Čoraz viac krajín ich chce využívať aj pri ochrane prístavov, pobrežia či podmorskej infraštruktúry vrátane plynovodov a energetických terminálov.

Práve po sabotáži plynovodov Nord Stream výrazne vzrástol tlak na vývoj systémov schopných zabezpečiť nepretržitý monitoring strategických oblastí.

Hangár funguje aj pri výpadku energie

Samotný ORKA Dock obsahuje aj vlastné záložné napájanie. To znamená, že systém dokáže pokračovať v prevádzke aj v prípade výpadku hlavného zdroja energie na hostiteľskom plavidle.

Dron ORKA je navrhnutý najmä na prieskumné a monitorovacie misie nad morom aj pevninou. Podľa výrobcu dokáže niesť približne päťkilogramový náklad a vo vzduchu vydrží približne 75 minút. Hangár pritom dokáže pripraviť nový štart dronu za menej než 30 sekúnd.

CiS GmbH - Drone Systems

Systém podporuje aj takzvaný tethered režim, pri ktorom je dron pripojený káblom priamo k plavidlu. Vďaka tomu môže zostať vo vzduchu výrazne dlhšie než pri klasickom batériovom napájaní. Takéto riešenie môže byť mimoriadne užitočné napríklad pri ochrane prístavov alebo strategických energetických objektov.

CiS zároveň zdôrazňuje, že celý systém bol vyvinutý a vyrobený v Nemecku s využitím európskych komponentov. Práve technologická nezávislosť sa po ruskej invázii na Ukrajinu stala jednou z hlavných priorít európskeho obranného priemyslu.

Európske krajiny sa totiž snažia znižovať závislosť od amerických či ázijských technológií a budovať vlastné autonómne systémy pripravené na moderné konflikty. ORKA Dock preto nie je len ďalší vojenský projekt, ale ukážka toho, ako môže vyzerať budúcnosť námorných operácií v ére autonómnych systémov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky