Len pár kilometrov od línie frontu v Doneckej oblasti prskajú iskry zo zváračky, zatiaľ čo skupina ukrajinských inžinierov kľačí nad kovovým rámom bezposádkového pozemného vozidla. Tieto stroje, známe ako UGV (Unmanned Ground Vehicle), sa stali tichými hrdinami vojny. Vojaci ich prerábajú, opravujú a vysielajú na misie tam, kam by človek už nemal šancu bezpečne vkročiť. Na tému upozornil Forbes.

Veliteľ čaty pozemných robotických komplexov v brigáde Rubiž, ktorý vystupuje pod menom Oleksandr, hovorí otvorene: „Chceme, aby ľudia pochopili, že táto práca má zmysel. Funguje to. Zachraňuje to životy.“

Jeho jednotka funguje takmer výlučne vďaka dobrovoľníkom. Zbierky, tomboly a príspevky z civilných sietí držia dielňu pri živote. Väčšina robotov, ktoré vyrobili, putovala do iných jednotiek. Všetko sa deje improvizovane – nové stroje, ktoré prídu od výrobcov, musia vojaci preprogramovať a prebudovať, pretože ich pôvodné analógové systémy sú ľahko rušiteľné ruskými signálmi.

„Musíme ich všetky prerobiť na digitálne ovládanie,“ vysvetľuje Oleksandr. V praxi to znamená predrôtovať komunikáciu, zvárať nové držiaky a nainštalovať Starlink alebo šifrované LTE spojenie. Úpravy stoja stovky dolárov na jeden stroj, no výsledok stojí za to – roboty dokážu prenášať muníciu, jedlo či lieky priamo do zákopov bez toho, aby musel niekto riskovať život.

Ich hlavná úloha je logistika a evakuácia ranených. Niektoré stroje sú vybavené zdvíhacími systémami, iné majú veže s kamerami, anténami alebo dokonca automatické veže pre diaľkovú paľbu. Po každej misii však potrebujú servis – prašný a rozbombardovaný terén dá mechanike poriadne zabrať.

Wikipedia.org/Aleksandr Markin/TASR/AP

Vďaka nim však na front nemusí ísť vodič s dodávkou ani zdravotník s nosidlami. Robot príde až k zákopu, zloží náklad a odíde. Nikto sa nevystavuje paľbe.

Používanie týchto strojov prudko rastie. Ukrajina dnes vedie technologickú vojnu – kým Rusko posiela na front stále viac mužov, Kyjev stavia na stroje. Podľa odhadov až 80 % ruských strát spôsobujú drony, ktoré vytvorili „zónu smrti“ rozprestierajúcu sa viac než 15 kilometrov od prvej línie.

Do tejto zóny sa teraz presúvajú aj pozemné roboty. Pomáhajú s dopravou zásob a nahrádzajú autá, ktoré sa stali ľahkým cieľom pre ruské FPV drony. V decembri 2024 Ukrajina uskutočnila prvý plne robotický útok na ruské pozície a v lete 2025 tretia útočná brigáda oznámila operáciu, pri ktorej sa vzdali ruskí vojaci bez jediného ukrajinského zranenia.

Roboty však nie sú nezničiteľné. V deň sa môžu ľahko stať terčom dronov a stratiť signál znamená katastrofu – stroj môže uviaznuť uprostred poľa s raneným na palube. Aj preto sa väčšina operácií robí v noci.

Na druhej strane sa objavujú aj nové typy robotov – samovražedné „kamikaze UGV“, ktoré sa odpália v nepriateľských zákopoch alebo zničia mosty. Niektoré majú niesť prenosné raketové systémy, iné majú slúžiť ako mobilná protivzdušná obrana. V auguste 2025 ukrajinská 28. brigáda predstavila prvý robot s prenosným systémom Igla, ktorý dokáže zostreliť nízko letiacie drony.

Ukrajina chce do konca roka 2025 nasadiť najmenej 15-tisíc týchto strojov. Rusko tiež vyvíja vlastné roboty, no podľa analytikov stále zaostáva. „Ukrajina má náskok vďaka programu Brave1 a rastúcej výrobe. Rusko je zatiaľ závislé od roztrieštených dobrovoľníckych iniciatív,“ tvrdí Samuel Bendett z amerického think-tanku CNAS.

Civilní inžinieri pritom hrajú kľúčovú rolu. Organizácie ako Dignitas Ukraine pomáhajú testovať nové prototypy a trénujú vojakov, ako roboty efektívne nasadiť. „Ukrajinskí inžinieri tvoria budúcnosť vojny, nielen pre Ukrajinu, ale pre celý svet,“ hovorí šéfka Dignitas Lyuba Šipovyč.

Kyjev vidí v robotických jednotkách kľúč k prežitiu – technológiu, ktorá môže nahradiť ľudí v zákopoch a zároveň udržať Ukrajinu vo vojne dlhé roky. To, čo začalo v opustených sovietskych halách, sa dnes mení na základ nového typu armády – takej, v ktorej spolu s vojakmi bojujú aj stroje.

Čítajte viac z kategórie: Novinky