Nové vedecké simulácie a štúdia financovaná z fondov NASA zverejnená v žurnále The Astrophysical Journal ukázala, že v hlbokom vesmíre môžu v okolí supermasívnych čiernych dier vznikať obrovské štruktúry podobné vlnám cunami.

Na tému upozornila americká vesmírna agentúra NASA na svojom webe a vedecký portál Space.

Kompaktná oblasť v srdci galaxie

V novom výskume sa astrofyzici zaoberali zvláštnym prostredím v blízkosti supermasívnych čiernych dier, kde dochádza k pozoruhodným interakciám plynu a žiarenia. Keď je reč o supermasívnych čiernych dierach, tie môžeme nájsť azda v každej známej galaxii. Jedna z nich, známa ako Sgr A* alebo tiež Sagittarius A*,  s hmotnosťou 3,7 miliónov hmotností Slnka, sa nachádza v srdci tej našej.

Ak sa takáto supermasívna čierna diera s hmotnosťou niekoľkých milión či dokonca miliárd Sĺnk v strede galaxie „prikrmuje“ z rotujúceho disku plného plynu a prachu (akrečny disk), môžeme hovoriť o systéme zvanom aktívne galaktické jadro (AGJ).

Tieto systémy často do svojho okolia doslova vystreľujú prúdy plazmy a vyžarujú jasné röntgenové emisie zahrievajúce všetok okolitý plyn, upozorňuje portál IFLScience.

Exotické vesmírne štruktúry

Navyše, tieto röntgenové emisie aspoň čiastočne poháňajú silné vetry, ktoré vytláčajú určitú časť materiálu ďalej od centrálnej oblasti (odtok). Pozorované röntgenové žiarenie by tiež malo pomôcť objasniť, alebo aspoň priblížiť existenciu rôznych hustých oblastí plných plynu tzv. „mrakov“ v okolí supermasívnych čiernych dier.

Nejde ale len o obyčajný „vesmírny mráčik“. Tieto mraky sú považované za veľmi exotické objekty, ktorých teplota až 10-násobne prekračuje povrchovú teplotu Slnka a rýchlosť pohybu sa vyrovná rýchlosti slnečného vetra.

Nima Abkenar

Najnovšie vedecké simulácie ukázali, aké komplikované a zložité tieto mračna z odtoku čiernej diery sú a ako vo vzdialenosti kedy supermasívna čierna diera stratí svoju „gravitačnú moc“ môže relatívne chladná atmosféra rotujúceho disku plného materiálu vytvárať jedinečné štruktúry podobné vlnám na vode.

Tie vďaka spomínaným silným odtokovým vetrom môžu prerásť do obrovských vesmírnych cunami plných plynu rozprestierajúcich sa na vzdialenosť až 10 svetelných rokov.

Pre porovnanie, najbližšia hviezda k Slnečnej sústave, Proxima Centauri, je vzdialená len 4 svetelné roky. Vzniknuté štruktúry už po svojom vzniku nie sú ovplyvňované gravitáciou čiernej diery, ktorá ich ovplyvňuje iba v čase ich formovania.

NEPREHLIADNI
Vo vesmíre našli záhadný mrak, ktorý je väčší ako celá naša galaxia. Odkiaľ pochádza a čo ho spôsobuje?

Okrem toho simulácie ukázali, ako jasne žiariace röntgenové emisie v blízkosti čiernej diery „nafúknu vrecká“ plazmy v atmosfére akrečneho disku, čo vedie k stúpaniu plazmy a narúšaniu okolitého a oveľa chladnejší plyn.

Vzniknuté bubliny blokujú odtokové vetry, čím prispievajú k vzniku špirálových štruktúr známych ako „Kármánové vírivé cesty“ (Kármán vortex streets). Tie sú považované za samostatné štruktúry o veľkosti jedného svetelného roka.

Za zmienku stojí aj to, že výsledky dosiahnuté v tejto štúdii sú v rozpore s dlhodobo akceptovanými teóriami o tom, že mraky v blízkosti aktívnych galaktických jadier sa vytvárajú z horúceho plynu vďaka nestabilite iba veľmi náhodne.

Výsledky tiež odporujú doterajším predstavám o tom, že na pohyb chladného plynu v okolí akrečneho disku je potrebné magnetické pole.