Vesmírny odpad sa stáva čoraz väčším problémom aj napriek skutočnosti, že sa rôzne spoločnosti snažia dizajnovať svoje družice tak, aby po konci svojej životnosti nevytvorili odpad a miesto toho bezpečne zhoreli v zemskej atmosfére. Ako informuje portál Interesting Engineering, NASA udelila novému startupu takmer milión dolárov práve s cieľom riešenia tohto narastajúceho problému.

Vesmírne odpadkové vrece

S cieľom riešiť problém vesmírneho odpadu udelila NASA 850 000 amerických dolárov (USD) mladému startupu TransAstra na to, aby vyvinul špecializované nafukovacie vrece na zachytávanie vesmírneho odpadu. V rámci kontraktu má startup skonštruovať prototyp tejto technológie a zároveň ju otestovať, avšak vesmírny odpad nie je jej jediným cieľom.

Technológia spoločnosti TransAstra má menšie úlomky uzavrieť do nafukovacích obalov, v ktorých ich dopraví na inú obežnú dráhu, prípadne ich pošle na trajektóriu, ktorá zaručí likvidáciu takéhoto odpadu. Výhodou tejto technológie je, že stačí na odstránenie odpadu aj malá sonda, avšak okrem vesmírneho odpadu môže byť užitočná aj pri zachytávaní asteroidov.

ESA

Samotná technológia bola vyvinutá s cieľom zachytávania malinkých asteroidov, avšak spoločnosť je presvedčená o tom, že je možné túto istú technológiu expandovať aj na asteroidy s veľkosťou až do 50 000 ton. Okrem toho TransAstra tvrdí, že je možné takýmito vakmi zachytiť viacero objektov naraz.

Musíme vyčistiť orbitu

Čistenie obežnej dráhy je nesmierne dôležitým procesom, s ktorým malo ľudstvo začať už dávnejšie. Podľa niektorých expertov je ľudstvo kvôli konšteláciám, ako je napríklad Starlink s tisíckami satelitov, na pokraji takzvaného Kesslerovho syndrómu, ktorý môže spustiť reťazovú reakciu na obežnej dráhe a spôsobiť nielen zničenie existujúcich satelitných komunikácií, ale tiež zablokovanie prístupu do vesmíru.

Dobrou správou je, že sa drvivá väčšina satelitov, obzvlášť v prípade internetových konštelácií, nachádza na nízkych obežných dráhach Zeme (LEO), na ktorých je ešte vždy pomerne vysoký atmosférický odpor. Takouto katastrofou vytvorené trosky sa preto na orbite zdržia maximálne niekoľko dekád, čo je síce stále obrovským problémom, avšak nie večným.