V tomto texte boli použité aj materiály TASR.

Slovensko patrí medzi posledné krajiny Európskej únie, ktoré stále nemajú funkčný sektor veternej energetiky. Hoci sa dnes pripravuje približne 35 veterných projektov, ani jeden zatiaľ neprešiel celým povoľovacím procesom. Odborníci upozorňujú, že problémom nie sú len obavy obyvateľov, ale najmä zdĺhavá byrokracia. Paradoxne, samosprávy majú pri rozhodovaní oveľa väčšiu moc, než si mnohí myslia.

Kým v susednom Rakúsku sa veterné turbíny stali bežnou súčasťou krajiny, Slovensko naďalej zaostáva. Investori pripravujú desiatky projektov, no medzi plánmi a realitou zostáva obrovská priepasť.

Podľa odborníkov zo Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) pritom nejde o situáciu, keď by štát alebo Európska únia mohli obciam veterné elektrárne jednoducho nanútiť. Práve naopak. Rozhodujúce slovo často držia v rukách samotné samosprávy.

Mnohí ľudia si pod veternou elektrárňou predstavia staršie stožiare, ktoré možno videli pred rokmi za rakúskymi hranicami. Realita roku 2026 je však úplne inde.

Dnešné veterné parky využívajú turbíny s výkonom približne 4 až 7 megawattov na jeden stožiar. Medzi najväčších výrobcov patria spoločnosti ako Vestas, Siemens Gamesa alebo Nordex. Výška samotnej veže často dosahuje 120 až 160 metrov a spolu s rotormi môže celá konštrukcia presiahnuť hranicu 200 metrov.

Výkon takýchto zariadení je pritom neporovnateľný s technológiami spred dvoch desaťročí. Jedna moderná 5-megawattová turbína dokáže počas roka vyrobiť elektrinu pre približne 3 000 až 4 000 domácností.

Ak by sa podarilo zrealizovať všetkých približne 35 pripravovaných projektov, veterná energia by už predstavovala citeľný príspevok do slovenského energetického mixu.

Pixabay (Úprava redakcie)

Obce majú v rukách silnejšiu zbraň, než si uvedomujú

Jednou z najčastejších obáv obyvateľov je predstava, že niekto rozhodne o výstavbe veterného parku bez súhlasu miestnych ľudí. Právna realita však vyzerá inak. Advokát Tomáš Siskovič zo SAPI upozorňuje, že najsilnejším nástrojom samosprávy je územný plán. Ak obec neurčí plochy vhodné na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vrátane veterných elektrární, projekt sa jednoducho nemôže realizovať.

V praxi to znamená, že zastupiteľstvo disponuje faktickým právom veta. Bez zmeny územného plánu sa investor nepohne ďalej. Práve preto odborníci odporúčajú, aby obce začali riešiť tému ešte pred príchodom konkrétneho investora a mali jasne stanovené pravidlá.

V posledných mesiacoch vyvolal diskusie aj pojem takzvaných akceleračných zón. Tie vznikajú na základe európskej smernice RED III, ktorej cieľom je zrýchliť povoľovanie obnoviteľných zdrojov energie. Slovensko má identifikovať územia, kde sú vhodné veterné podmienky, dostupná elektrická infraštruktúra a zároveň nehrozí významný konflikt s ochranou prírody.

Niektorí obyvatelia si tento krok vysvetľujú ako automatické povolenie výstavby. To však nie je pravda. Ako upozorňuje Siskovič, akceleračné zóny nevytvárajú právo postaviť veternú elektráreň. Ich úlohou je skrátiť administratívne procesy a priniesť predvídateľnejšie pravidlá. Každý projekt bude aj naďalej musieť absolvovať individuálne posudzovanie a získať všetky potrebné povolenia.

Freepik

Najväčšou prekážkou zostáva EIA

Práve tu sa dostávame k hlavnému dôvodu, prečo Slovensko zaostáva. Projektový manažér SAPI Boris Valach upozornil, že hoci sa pripravuje približne 35 veterných projektov, ani jeden zatiaľ nemá právoplatne ukončený proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, známy pod skratkou EIA.

Ide o mimoriadne komplexný proces. Posudzuje sa hluk, vplyv na vtáctvo, podzemné vody, krajinný ráz, doprava počas výstavby aj takzvaný efekt blikajúceho tieňa, ktorý vzniká pohybom rotora pred slnkom.

Na Slovensku dokáže celý proces spolu s ďalšími povoľovacími krokmi trvať tri až päť rokov. V niektorých krajinách západnej Európy sa podobné projekty schvaľujú výrazne rýchlejšie. Pre investorov to znamená vysoké náklady a roky neistoty bez záruky, že projekt nakoniec dostane zelenú.

Unplash

Čo môže obec získať

Podľa poradkyne pre energetiku Únie miest Slovenska Martiny Repíkovej by mali samosprávy od investorov už pri prvom kontakte požadovať detailné informácie o projekte. Patria sem vizualizácie, údaje o hluku, dopravnej záťaži či plánovaných prínosoch pre komunitu. Moderné veterné parky totiž nemusia predstavovať iba zásah do krajiny. Pre obce môžu znamenať aj nové príjmy.

Investor platí daň z nehnuteľnosti za každú turbínu umiestnenú na území obce. Pri väčších projektoch môžu tieto príjmy dosahovať desaťtisíce eur ročne.

V zahraničí sú zároveň čoraz bežnejšie aj komunitné modely. Obyvatelia môžu získať výhodnejšie ceny elektriny, obec finančné príspevky do rozpočtu alebo investície do miestnej infraštruktúry.

Debata o veterných elektrárňach sa často zvrhne na emócie. Fakty však ukazujú, že bez súhlasu samospráv dnes nevznikne prakticky žiadny projekt a ani akceleračné zóny na tom nič nemenia.

Skutočný problém sa nachádza inde. Slovensko síce roky hovorí o rozvoji obnoviteľných zdrojov, no povoľovacie procesy patria medzi najpomalšie v Európe. Výsledkom je paradoxná situácia: desiatky projektov čakajú v zásuvkách, zatiaľ čo krajina zostáva jednou z posledných v EÚ bez funkčného sektora veternej energetiky.

Čítajte viac z kategórie: Novinky