Čierne diery nie sú jediné nenásytné astronomické objekty vo vesmíre. Už dlho vedci upodozrievajú mŕtve hviezdy v podobe bielych trpaslíkov z obľuby „hodovania“ na rôznych blízkych objektoch. Hoci nepriame dôkazy sa už roky hromadia, na ten priamy sme si museli počkať. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Prvé priame dôkazy

Roky čakaní sú však na konci vďaka astronóm z univerzity vo Warwicku, ktorým sa podarilo zaznamenať, ako trosky vzdialenej zničenej planéty narážajú do mŕtvej hviezdy, upozorňujem portál Independent.

„Konečne sme videli, ako materiál skutočne vstupuje do atmosféry hviezdy,“ s nadšením uviedol astrofyzik Tim Cunningham

Túto udalosť vedci zaznamenali vďaka záblesku röntgenového svetla, ktorý vznikol práve vďaka padajúcim troskám planéty na hviezdne jadro. O tento jedinečný úspech sa vedci podelili s verejnosťou prostredníctvom žurnálu Nature.

ScreenShot/ Chandra X-ray Observatory/ YouTube

Podľa autorov ide o „prvé priame meranie postupného padania kamenného materiálu na bieleho trpaslíka.“ Výskum v podstate potvrdzuje desaťročia rôznych dohadov a tisícky meraní, ktoré však poskytli iba nepriame dôkazy, upozorňuje EurekAlert.

Nemilosrdné objekty

Rovnako ako čierne diery a neutrónové hviezdy, aj biele trpaslíky (zrútené jadrá hviezd), sa dostali na koniec svojho života, odlišujú sa však od seba hmotnosťou. Presnejšie biely trpaslík predstavuje poslednú fázu životného cyklu malých až stredných hviezd.

Giuseppe Parisi

Ide teda o pozostatky hviezdnych jadier, ktoré nemajú dostatočnú hmotnosť na zapálenie termonukleárnej reakcie. Tie z tohto dôvodu postupne zanikajú a stávajú sa z nich červené obry, ktoré sa následne zbavia svojej vonkajšej vrstvy a zostane z nich iba inertné jadro, ktoré nazývame biely trpaslík.

Napriek tomu, že takáto umierajúca hviezda vyhodí väčšinu materiálu, v ich blízkosti boli objavené exoplanéty, ktoré okolo nich krúžia. Dokonca sa objavili aj náznaky toho, že biele trpaslíky mohli tieto planéty formovať.

Podľa mnohých meraní 25 až 50 % bielych trpaslíkov má atmosféru znečistenú ťažkými prvkami ako železo, vápnik, či horčík. Až doposiaľ však nikto nevidel, ako hviezda nasala materiál, ktorý toto znečistenie spôsobil.

Všetko však zmenila nová štúdia, ktorej sa podarilo detegovať svetlo z tejto udalosti. Keď materiál z rozpadnutej exoplanéty naráža do hviezdy s dostatočne veľkou rýchlosťou, vzniká plazma horúca až 1 milión stupňov Celzia. Tá potom do okolia emituje žiarenie na röntgenových vlnových dĺžkach.

Objaviť toto svetlo z trpaslíka G 29-38 vzdialeného 57 svetelných rokov od Zeme sa podarilo prostredníctvom observatória Chandra, ktoré sa používa prevažne na detekciu  röntgenového žiarenia čiernych dier a neutrónových hviezd. Výskum tak okrem iného ukázal, že biele trpaslíky sú násilne astronomické objekty, ktoré neušetria nič, čo sa im postaví do cesty.