Ak sa ti nedávno podarilo zachytiť na nočnej oblohe pomaly sa pohybujúci, žeravo sa rozpadajúci objekt, nešlo pravdepodobne o meteor, ale o satelit. Podľa renomovaného astrofyzika Jonathana McDowella, ktorý je autorom uznávanej platformy Jonathan’s Space Report, dnes každý deň zhorí v atmosfére Zeme jeden až dva satelity Starlink. A podľa jeho odhadov to bude v najbližších rokoch ešte častejší jav. Na toto umelé vesmírne divadlo, či skôr grotesku, upozornil portál Earthsky.

V súčasnosti krúži okolo našej planéty viac než 8 000 satelitov Starlink patriacich spoločnosti SpaceX a ich počet neustále rastie. Na obežnú dráhu pribúdajú aj družice ďalších súkromných firiem a štátov. Väčšina z nich sa nachádza na nízkej obežnej dráhe Zeme (LEO), ktorá siaha do výšky približne 2 000 km. Životnosť takýchto satelitov je relatívne krátka, typicky ide o päť až sedem rokov. McDowell preto očakáva, že s rastúcou hustotou satelitných megakonštelácií bude denne dochádzať k pádu až piatich družíc.

„Po nasadení všetkých plánovaných konštelácií bude na nízkej obežnej dráhe asi 30-tisíc satelitov Starlink, Kuiper a ďalších, pričom ďalších 20-tisíc môže fungovať vo výškach okolo 1 000 km v čínskych systémoch. Pri päťročnom cykle výmeny to znamená približne päť návratov denne. Nie je jasné, či Číňania znížia obežné dráhy svojich družíc alebo nás urýchlia k reťazovej reakcii Kesslerovho syndrómu,“ varuje McDowell.

Kesslerov syndróm a rastúce riziko kolízií

Kesslerov syndróm opisuje scenár, keď hustota objektov na nízkej obežnej dráhe dosiahne kritickú úroveň a zrážky medzi nimi vyvolajú reťazový efekt. Každá kolízia vytvorí nové úlomky, ktoré ďalej zvyšujú riziko ďalších zrážok. Tento efekt môže vážne ohroziť budúce využívanie vesmíru, vrátane prevádzky satelitov a bezpečnosti kozmických letov.

Hoci väčšina satelitov Starlink zanikne kontrolovane a bez rizika pre ľudí, atmosféra Zeme pri ich návrate dostáva nový druh zaťaženia. Už v roku 2023 americká agentúra NOAA upozornila, že v stratosfére (výške, kde lietajú dopravné lietadlá a nachádza sa ozónová vrstva) sa nachádzajú nezvyčajné množstvá častíc exotických kovov, ako sú niob, hafnium, ale aj meď, lítium a hliník. Tieto kovy, využívané v odolných zliatinách pri konštrukcii družíc a nosných rakiet, vznikajú pri ich rozpadaní a spaľovaní v atmosfére.

Vedci sa domnievajú, že takéto častice môžu meniť vlastnosti atmosféry, ovplyvňovať pohlcovanie a odrážanie slnečného žiarenia a dokonca podporovať reakcie, ktoré ničia ozón.

Here’s the official Global Meteor Network camera video from Lucky Lake, Saskatchewan! This video is courtesy University of Western Ontario and Defence R&D Canada.

I counted 13 pieces in the video, how many do we think made it to the ground and are sitting on canola stubble east of Saskatoon?

[image or embed]

— Prof. Sam Lawler (@sundogplanets.mastodon.social.ap.brid.gy) September 26, 2025 at 5:53 PM

Vplyv Slnka a technické zlyhania

Nie všetky satelity padajú na Zem len preto, že doslúžili. Dôležitým faktorom je aj aktivita Slnka. Počas období silnej slnečnej aktivity sa horné vrstvy atmosféry Zeme zahrievajú a „nafukujú“, čím rastie odpor vzduchu. Satelity, ktoré sa pohybujú vo výškach niekoľko stoviek kilometrov, tak narážajú na hustejšie vrstvy vzduchu, spomaľujú sa a klesajú na nižšie obežné dráhy. Ak ich operátori nestihnú aktívne zdvihnúť na vyššiu dráhu, satelity zaniknú predčasne.

Presne to sa stalo začiatkom roku 2022, keď silná slnečná búrka pripravila o život až 40 čerstvo vypustených satelitov Starlink. Podobné problémy vznikajú aj v dôsledku technických chýb. McDowell pripomenul incident z 12. júla 2024, keď pri štarte rakety Falcon 9 zlyhal druhý stupeň. Dvadsať satelitov Starlink sa dostalo na nesprávnu obežnú dráhu a až na dve výnimky všetky zanikli už v deň štartu, posledný o osem dní neskôr.

Keď sa na sociálnych sieťach objavia zábery horiaceho objektu na nočnej oblohe, mnohí si myslia, že ide o meteor. McDowell však vysvetľuje jednoduchý spôsob, ako ich rozlíšiť. „Najľahším rozlišovacím znakom medzi meteorom a vesmírnym odpadom je rýchlosť. Meteor, aj ten veľký, preletí oblohou za pár sekúnd. Vesmírny odpad sa pohybuje pomalšie, podobne ako lietadlo, a môže byť viditeľný aj niekoľko minút,“ tvrdí.

Čítajte viac z kategórie: Novinky