Značná časť fyzikov z celého sveta už dlhé desaťročia teoretizuje, že aj tie najmenšie zmeny základných prírodných zákonov by úplne znemožnili existenciu života, prípadne dokonca celého vesmíru.

Vesmír je presne nastavený pre život

Táto myšlienka je známa pod názvom „dokonale vyladený vesmír“, prípadne „jemne vyladený vesmír“ a hovorí v skratke o tom, že výskyt života je vo vesmíre veľmi citlivo a precízne naviazaný na určité základné fyzikálne parametre.

Pablo Carlos Budassi / Wikimedia

Aj tá najmenšia zmena niektorej z týchto hodnôt by potom jednoznačne viedla ku koncu života, ako ho poznáme, respektíve by neumožnila existenciu života, takže máme obrovské šťastie, že tu vôbec môžeme byť.

Otázkou, prečo je vesmír presne taký, aký je, sa zaoberajú vedci už celé storočia. Znovu si ju však položil v 20. storočí nemecký fyzik Hermann Weyl a britský astrofyzik Arthur Eddington, ktorí si všimli, že základné fyzikálne konštanty, ktoré spolu zdanlivo nesúvisia, sa vyskytujú vždy v určitých pomeroch.

Navyše ležia vo veľmi úzko vymedzenom pásme a ak by sa zmenili len o zanedbateľné zlomky percent, tak by vesmír neumožnil vznik a vývoj hmoty, astronomických štruktúr a života, ako ich poznáme dnes. Inak povedané, vesmír má tak nastavené rôzne univerzálne fyzikálne podmienky a parametre, že umožňujú vznik štruktúr hmoty a existenciu zložitého života.

Neustále rastúci počet týchto kozmologických koincidencií viedol dokonca k tomu, že Paul Dirac v roku 1937 vyslovil hypotézu veľkých čísel.

„Skutočne ohromujúca vec nie je, že život na Zemi je vyvážený na ostrie noža, ale že celý vesmír je vyvážený na ostrie noža a nastal by totálny chaos, ak by sa hociktorá prírodná „konštanta“ čo len trochu posunula.“

Zdanlivo nulová zmena by prepísala realitu

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda