Na prvý pohľad ide o nenápadné kúsky tmavého skla roztrúsené v brazílskej krajine. Vedci ich však nepovažujú za obyčajný geologický materiál. Každý fragment je stopou udalosti, ktorá otriasla Zemou pred miliónmi rokov a zanechala po sebe obrovské pole trosiek.

Výskumníci teraz potvrdili objav nového typu tektitov, ktoré dostali názov Geraisites. Ide o prvé zdokumentované pole tektitov v Brazílii. Sklenené fragmenty vznikli pri dopade veľkého asteroidu približne pred 6,3 milióna rokov. Samotný názov odkazuje na brazílsky štát Minas Gerais, kde boli nájdené prvé vzorky. Výsledky boli publikované v odbornom časopise Geology.

Nový člen exkluzívnej geologickej skupiny

Tektity vznikajú pri extrémne energetických dopadoch asteroidov. Pri náraze sa povrchová hornina roztaví, vystrelí do atmosféry a následne rýchlo stuhne počas letu späť na Zem. Výsledkom sú malé sklenené objekty s aerodynamickými tvarmi.

Dlhé roky vedci evidovali iba päť veľkých oblastí na svete, kde sa takéto fragmenty nachádzajú. Patria medzi ne oblasti v Severnej Amerike, strednej Európe, na Pobreží Slonoviny, v Australasii a v Belize. Nový nález v Brazílii tak predstavuje šiestu známu lokalitu tohto typu.

Výskum viedol geológ Álvaro Penteado Crósta z University of Campinas. Podľa jeho tímu ide o jeden z najvýznamnejších dôkazov starovekého mimozemského impaktu v geologickej histórii Južnej Ameriky.

Sklenený dážď nad Brazíliou

Prvé fragmenty vedci našli na približne 90 kilometrov dlhom úseku v severnej časti štátu Minas Gerais. Neskôr sa ukázalo, že pole trosiek je omnoho väčšie. Dnes sa rozprestiera na ploche presahujúcej 900 kilometrov a zasahuje aj do štátov Bahia a Piauí.

Rozsah rozptylu je dôležitým ukazovateľom energie samotného dopadu. Podobne rozsiahle polia trosiek vznikajú iba pri veľmi silných kolíziách, ktoré dokážu vystreliť roztavený materiál stovky kilometrov od miesta nárazu.

Od prvého objavu sa vedcom podarilo zhromaždiť viac ako 600 fragmentov. Ich veľkosť sa pohybuje od drobných zŕn až po kusy vážiace približne 85 gramov. Na prvý pohľad majú tmavú až čiernu farbu. Pri presvietení však odhaľujú priesvitný sivasto zelený odtieň.

Ich tvary pripomínajú kvapky, disky alebo dvojité gule podobné činkám. Ide o dôsledok rýchleho letu roztaveného materiálu atmosférou, kde sa kvapky skla formovali do aerodynamických tvarov.

Midjourney/NASA

Chemická analýza potvrdila mimozemský pôvod týchto sklenených fragmentov. Materiál obsahuje vysoké množstvo oxidu kremičitého a tiež minerál lechatelierit. Ten vzniká iba pri extrémnych teplotách počas silných impaktov.

Vedci skúmali aj obsah vody v skle pomocou infračervenej spektroskopie. Hodnoty sa pohybovali medzi 71 a 107 ppm. Pre porovnanie, vulkanické sklá ako obsidián môžu obsahovať 700 ppm až 2 % vody. Tektity sú preto výrazne suchšie.

Datovanie pomocou metódy argón 40 a argón 39 ukázalo vek približne 6,3 milióna rokov. Všetky analyzované vzorky priniesli veľmi podobné výsledky. To naznačuje, že celé pole trosiek vzniklo počas jednej jedinej udalosti v období neskorého miocénu.

Napriek stovkám nájdených fragmentov však stále chýba najdôležitejší dôkaz. Vedci zatiaľ nepoznajú presnú polohu krátera. Geochemické údaje naznačujú, že asteroid dopadol na stabilnú časť zemskej kôry známu ako São Francisco Craton. Ide o veľmi starý kontinentálny blok, ktorého horniny môžu mať viac ako 3 miliardy rokov.

Milióny rokov erózie a usadzovania sedimentov mohli kráter postupne prekryť. Výskumníci preto plánujú použiť špeciálne magnetické a gravitačné senzory, ktoré dokážu odhaliť skryté geologické deformácie v zemskej kôre.

Ak sa kráter podarí nájsť, vedci získajú presnejší obraz o sile a trajektórii asteroidu. Objav geraisitov tak môže pomôcť rekonštruovať jednu z najväčších kozmických kolízií, ktoré zasiahli územie Južnej Ameriky.

Čítajte viac z kategórie: Novinky