Umelá inteligencia sa v posledných rokoch stala synonymom technologickej revolúcie. Generatívne modely, masívne dátové centrá a miliardové investície vytvárajú obraz odvetvia, ktoré sa rýchlo transformuje. Súbežne s tým však technologický sektor zažíva výraznú vlnu prepúšťania.

V Spojených štátoch malo byť podľa dostupných údajov v roku 2025 takmer 55 tisíc výpovedí priamo spojených s nástupom AI. Otázka znie, či je umelá inteligencia skutočne hlavným vinníkom, alebo sa stala pohodlným vysvetlením komplexnejších problémov.

Celkový počet prepustených v USA pritom dosiahol v roku 2025 až 1,17 milióna ľudí. Firmy ako dôvody uvádzali nielen AI, ale aj reštrukturalizáciu, rastúce náklady či ekonomickú neistotu. Obavy z toho, že umelá inteligencia nahradí ľudí najmä v zákazníckej podpore alebo administratíve, sú legitímne.

Ignorovať širší ekonomický kontext by však bolo zjednodušením celej situácie, takže portál BGR sa objektívne snažil pozrieť na neľahkú situáciu.

Investície do AI a tvrdé škrty

Symbolom tohto trendu sa stal Microsoft, ktorý v roku 2025 prepustil najmenej 15 tisíc zamestnancov. Tento krok nasledoval po investícii vo výške 80 miliárd dolárov do AI dátových centier. Súvislosť je zrejmá. Obrovské kapitálové výdavky vytvárajú tlak na optimalizáciu nákladov inde, vrátane personálnych rozpočtov.

IBM oznámilo prepustenie 8 tisíc ľudí, no jeho príbeh je o niečo zložitejší. Spoločnosť po tejto vlne rozbehla nové nábory a podľa vyjadrení vedenia celkový počet zamestnancov dokonca vzrástol. Generálny riaditeľ Arvind Krishna v rozhovore pre The Wall Street Journal uviedol, že „celková zamestnanosť v skutočnosti stúpla“.

To však nemení fakt, že tisíce pracovníkov boli vytlačené z pozícií, ktoré sa v dôsledku automatizácie a nasadenia AI stali nadbytočnými. Firma zároveň cieli na špecializované roly v oblasti softvérového inžinierstva či marketingu. Skúsení HR generalisti alebo administratívni pracovníci tak môžu zostať bez uplatnenia.

Aj keď nie každá spoločnosť otvorene priznáva AI ako dôvod prepúšťania, jej prítomnosť je citeľná. Umelá inteligencia sa stala veľkým faktorom, ktorý ovplyvňuje investičné rozhodnutia, štruktúru tímov aj strategické plánovanie.

Ak by sa navyše ukázalo, že aktuálny AI boom je prehnaný a investičná bublina by splasla, ekonomické dôsledky by mohli byť výrazné. Manažéri preto držia náklady na uzde a redukcia pracovnej sily je jedným z najrýchlejších nástrojov.

Unsplash/Freepik (Úprava redakcie)

Pandemické prehriatie a návrat k realite

Nie všetko však možno pripísať umelej inteligencii. Amazon v roku 2025 prepustil 14 tisíc zamestnancov s cieľom napraviť dôsledky nadmerného prijímania počas pandémie. Éra práce na diaľku umožnila firmám rýchlo rozširovať tímy a získavať talent bez geografických obmedzení. Keď sa však rast spomalil a spotrebiteľské správanie stabilizovalo, ukázalo sa, že mnohé spoločnosti sú personálne predimenzované.

Takzvané „right sizing“ teda návrat k efektívnejšej veľkosti organizácie predstavuje jeden z hlavných motívov prepúšťania. Do hry vstupujú aj globálne obchodné výzvy, geopolitické napätie a tlak na vyššiu produktivitu. Firmy sa snažia fungovať štíhlejšie a zvyšovať efektivitu procesov, pričom automatizácia vrátane AI je len jedným z nástrojov.

Pixabay/Midjourney

Ekonomické analýzy naznačujú, že hoci adopcia umelej inteligencie stojí za významnou časťou výpovedí, veľká časť prepúšťania v roku 2025 mala iné príčiny. Korporácie však často využívajú AI ako univerzálne vysvetlenie. Zavádzanie generatívnych modelov či automatizačných nástrojov sa prezentuje ako krok smerom k inováciám. Zároveň umožňuje firmám skryť sa v dave ďalších spoločností, ktoré tvrdia to isté.

Umelá inteligencia teda nepochybne mení trh práce a vytvára tlak na transformáciu zručností. Tváriť sa však, že je jediným vinníkom masívneho prepúšťania, by bolo nepresné. Realita je komplexnejšia a zahŕňa kombináciu investičného optimizmu, ekonomickej neistoty a doznievajúcich dôsledkov pandemického boomu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky