Vedci z Moskovského inštitútu fyziky a technológií učinili významný krok vpred v snahe vytvoriť dokonalú digitálnu kópiu ľudského mozgu. Ako informuje portál ScienceAlert, podarilo sa im vytvoriť zariadenie, ktoré vytvára synapsie medzi neurónmi, ktoré môže táto sieť jednoducho „zabudnúť“.

Vrcholom vývoja neurónových sietí je aktuálne pre vedcov vytvoriť sieť, ktorá by sa čo najviac podobala ľudskému mozgu. Náš mozog však má jednu veľmi dôležitú vlastnosť, dokáže totižto zabúdať. Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že zabúdanie nie je žiadna výhoda, opak je pravdou. Náš mozog zabúda iba na také veci, ku ktorým dlhšiu dobu nepristupoval. Tieto spomienky preto považujeme za nepotrebné a spojenia medzi neurónmi (synapsie), sa v takýchto prípadoch strácajú a my tak na spomienku zabudneme.

Vedci na vytvorenie takýchto neurónov a synapsií využili takzvané memristory, čiže niečo ako pamäťové rezistory. Tie fungujú na rovnakom princípe ako synapsie v ľudskom mozgu, teda spojenia, ku ktorým často pristupujeme posilňuje a naopak tie, ku ktorým mozog, alebo v tomto prípade neurónová sieť už dlhšiu dobu nepristúpila, oslabuje, až sa napokon tieto spojenia úplne vytratia.

Youtube / TED

V poradí už druhá generácia memristorov vykazuje v testoch spoľahlivé výsledky. Prvá generácia mala podľa slov Anastasie Chouprikovej, ako jedného z člena vývojového tímu, problém s nestabilitou pri dlhšom fungovaní systému. Druhá generácia je už podstatne stabilnejšia a aj po prepnutí stavu systému 100 miliárd krát fungovala sieť správne, píše No1GeekFun. Kľúčom k úspechu má byť feroelektrický materiál zvaný oxid hafnia, ktorý bol použitý na vytvorenie samotných synapsií.

Vedci sa ďalej museli popasovať so samotnou hrúbkou tejto feroelektrickej vrstvy. Príliš tenká vrstva totižto strácala feroelektrické vlastnosti a vrstva príliš hrubá zasa bránila elektrónom prejsť. Ideálnou hrúbkou je tak 4 milimetrová vrstva.

Nová sieť so schopnosťou zabúdať by mohla v budúcnosti nahradiť existujúce neurónové siete so zásadnou výhodou, že pri riešení rovnakých úloh by bol pri novom type siete potrebný nižší výpočtový výkon. Vedci však teraz budú podrobne skúmať celý proces „zabúdania“ do detailu.