Podarilo sa vytvoriť umelý život? Mohli by sme povedať, že áno. Portál Futurism totiž priniesol informáciu o tom, ako sa vedcom z Univerzity v Cambridge podarilo vytvoriť syntetickú baktériu E.coli, ktorej DNA bola kompletne vytvorená ľuďmi.

Ak sa povie, že je niečo umelé, pravdepodobne to značí, že ide o niečo neprirodzené a bežne sa to nevyskytuje. Prípadne to nevzniklo prirodzenou cestou. Máme umelé trávniky, nechty, kvety či hračky, no po novom tu môžme zaradiť aj umelý život.

Kúsok po kúsku

Výskumníci tento objav oznámili ešte v stredu a svoje poznatky uviedli aj v časopise Nature. Aj keď nie je nič nové, že sa jednotlivé mikróby geneticky upravujú (napríklad pri výrobe liekov), vôbec po prvýkrát sa podarilo vytvoriť baktériu, život, ktorého DNA je vytvorené človekom. Batérie sú živé, aj keď ich tvar je pomerne nezvyčajný. Fungujú však bez problémov a v súlade s biologickými pravidlami.

Tento úspech pritom môže znamenať pre medicínu veľa. V budúcnosti sa očakáva, že takýmto spôsobom sa môžu vytvárať organizmy, z ktorých by sa vytvárali lieky. Taktiež by sa mohlo prísť na to, ako sa postupne genetický kód vyvíjal.

Pixabay

Pred deviatimi rokmi sa vedcom podarilo vytvoriť genóm, ktorý bol tvorený miliónom bázových párov. Teraz sa podarilo vytvoriť 4x dlhší reťazec, pričom sa podarilo zistiť niekoľko zaujímavých poznatkov. Bežné aminokyseliny sú kódované 61 kodónmi, avšak vedcom sa podarilo vytvoriť funkčnú baktériu, ktorej stačí 61 kodónov k tomu, aby boli vytvorené všetky potrebné aminokyseliny (je ich 20).

„Kodón je sekvencia troch nukleotidov (nazývaných v tejto súvislosti triplet) v molekule DNA alebo mRNA, ktoré určujú zaradenie konkrétnej aminokyseliny do polypeptidového reťazca. Určitý kodón kóduje len jednu aminokyselinu, avšak určitá aminokyselina môže byť kódovaná viacerými, rôznymi kodónmi“ – Wikipédia

Isté zmeny však pozorované boli. E.coli sa pomalšie vyvíjala a reprodukovala. Či to má vplyv na zmenšený počet kodónov je otázne, avšak vedci dúfajú, že sa v odstraňovaní kodónov posunú ešte ďalej – prezradili pre NY Times.

Samozrejme za predpokladu, že produkcia aminokyselín ostane zachovaná. Taktiež to dáva nádej k tomu, aby sa dala vytvárať syntetická DNA. Zatiaľ je však táto technika veľmi náročná na financie, no ak by sa tento proces zefektívnil, mohli by sme v budúcnosti vytvárať relatívne lacný „umelý život“.