Portál Sciencealert upozornil na prácu medzinárodného vedeckého tímu publikovanú v žurnále Nature Communications zameranú na skúmanie života aj v tých najdrsnejších a najnehostinnejších podmienkach na Zemi. Medzinárodný vedecký tím vedcov z Japonska a Ameriky sa podarilo v rámci výskumu prebrať k životu mikróby, ktoré ležali pod dnom oceánu 100-miliónov rokov.

Takto vyzerá najstaršia galaxia podobná Mliečnej ceste. Je v rozpore s teóriami vedcov

Vznikol spomalením svetla: Vedci vytvorili prelomový vreckový urýchľovač častíc

Vedci poprvýkrát úspešne získali späť odrazené laserové signály z Mesiaca

Práca vedcov bola zameraná na odhalenie dĺžky života mikrobiálnych organizmov v extrémne náročných podmienkach, takmer bez žiadneho kyslíka a potravy. Pre svoj výskum si vybrali mikróby, ktoré boli objavené v sedimentoch ležiacich až 6 kilometrov pod hladinou oceánu.

Sedimenty zaistila ešte v roku 2010 výskumná loď JOIDES Resolution (Joint Oceanographic Institutions for Deep Earth Sampling) na východ od pobrežia Austrálie na mieste známom vďaka nízkej koncentrácii organického materiálu, ktorý postupne klesá a vytvára vrstvu sedimentu hrubú 1 až 2 metre každých milión rokov, upozornil portál Independent.

Vedci po celom svete túto loď využívajú už desiatky rokov na zaisťovanie vzoriek z dna oceánov, ktoré by im pomohli pochopiť vývoj klímy a životného prostredia od začiatku vzniku našej planéty.

Spomínané sedimenty výskumná loď zaistila až z hĺbky 75 m pod oceánskym dnom, kde za normálnych okolnosti pod vplyvom obrovského tlaku sa zo živých organizmov vytvárajú fosílie. Tentokrát však vedci zostali zaskočení, keďže zistili, že v zaistených sedimentoch pelagickej hliny, ktorá sa tvorí v najhlbších častiach oceánu, prežívajú mikróby už viac ako 100-miliónov rokov.

Mikróby nielenže prežili, ale boli pripravené sa ďalej šíriť a rozmnožovať

Mikróby prežívali pod oceánskym dnom v Tichom oceáne. Celkovo sa pod hladinou oceánov skrývajú až tri pätiny povrchu našej planéty a väčšina našej planéty je tak ponorená pod hladinou vody, ktorá ukrýva rozmanitý terén. O tom, ako by Zem vyzerala bez oceánov, sme ťa informovali v tomto článku.

Mikrobiálne organizmy nielenže dokázali prežívať v tak nehostinných podmienkach, ako je dno oceánu, ale boli pripravené sa ďalej šíriť a rozmnožovať takmer okamžite po pridaní správneho jedla a trochu kyslíka.

Vedci mikróby „nakŕmili“ dodaním kyslíka a substrátov obsahujúcich dusík a úlik. Následne ich uzavreli do sklenených nádob, ktoré otvorili vždy v presne stanovených intervaloch. Nádoby vedci otvorili najskôr po 21 dňoch, potom 6 týždňoch a nakoniec až po 18 mesiacoch.

Bunky rozšírili svoj počet zo 100 buniek na 1 cm³ na 1 milión buniek na cm³

Portál Sciencenews upozornil, že vedec Yuki Morono bol spočiatku ohľadom výskumu skeptický, avšak nakoniec s nadšením vyhlásil, že až 99,1 % mikróbov nachádzajúcich sa v sedimente vytvorenom pred 101,5 miliónmi rokov bolo stále nažive. Vedci ďalej zistili, že ide o tzv. aeróbne mikróby, ktoré môžu prežívať a rásť iba v okysličenom prostredí.

Väčšina objavených mikróbov patrí do skupiny Alphaproteobacteria a Gammaproteobacteria z kmeňa Proteobacteria. Proteobacteria je kmeň baktérií, do ktorého patrí množstvo patogénnych druhov baktérií, ktorých bunečná membrána je tvorená prevažne z lipopolysacharidov (molekula zložená z lipidov a polysacharidov).

Vedci taktiež zistili, že mikrobiálne bunky rozšírili svoj počet zo 100 buniek na jeden centimeter kubický na 1 milión buniek na centimeter kubicky.

Je pravdepodobné, že ak tieto mikróby dokázali prežiť na našej planéte po dobu 100 miliónov rokov, podobné organizmy možno dokážu prežiť aj oveľa dlhšiu dobu na Marse napríklad v lávových tuneloch.

Tie by podľa vedcov nielenže mohli obsahovať pozostatky niekdajšieho života na Marse, ale v budúcnosti dokážu poskytovať ochranu pre astronautov pred nebezpečným vesmírnym žiarením, škodlivými účinkami prachu a drastickými výkyvmi teploty medzi dňom a nocou.