Naše byty a autá sú nimi zamorené. Vedci zistili, že dennodenne vdychujeme desaťtisíce neželaných častíc

Plasty sú dnes doslova všade, v oceánoch, v pôde, v krvi, v jedle aj v ľudskom tele. A ako ukazuje nová štúdia vedcov z francúzskej Université de Toulouse, výrazne podceňujeme, koľko mikroplastov denne doslova vdýchneme. Podľa ich výskumu človek strávi až 90 percent času vo vnútornom prostredí, kde sa koncentrácia mikroplastov ukazuje ako oveľa vyššia, než sa predpokladalo.

Preniknú hlboko do pľúc

Vedci analyzovali vzorky vzduchu z vlastných bytov a áut, konkrétne išlo o 16 odobratých vzoriek, ktoré následne detailne preskúmali pomocou technológie Ramanovej spektroskopie. Táto metóda im umožnila presne zmerať koncentráciu drobných plastových častíc rozptýlených vo vzduchu. Výsledky sú alarmujúce.

V priemere namerali 528 mikroplastových častíc na kubický meter v bytových priestoroch, zatiaľ čo v interiéri áut to bolo až 2 238 častíc na kubický meter. Ešte znepokojujúcejšie je, že 94 percent z týchto častíc malo šírku menšiu ako 10 mikrometrov, čo znamená, že sú dostatočne malé na to, aby sa dostali hlboko do pľúcneho tkaniva.

Freepik

Z týchto údajov vedci odhadli, že dospelý človek vdýchne približne 71 000 mikroplastových častíc denne len z vnútorného prostredia. Z toho až 68 000 častíc má práve tú nebezpečne malú veľkosť pod 10 mikrometrov. „Koncentrácia, ktorú sme namerali, je stonásobne vyššia než predchádzajúce odhady,“ uvádzajú autori štúdie.

Toto všetko sa deje bez toho, aby sme si to vôbec uvedomovali. „Ľudia trávia v priemere 90 percent svojho času vo vnútri – v domácnostiach, na pracoviskách, v obchodoch, pri preprave a podobne – a po celý čas sú vystavení znečisteniu mikroplastmi prostredníctvom dýchania, bez toho, aby o tom čo i len tušili,“ dodávajú vedci.

Zatiaľ nie je úplne jasné, aký dopad majú tieto častice na ľudské zdravie, no vedecké indície zatiaľ nenaznačujú nič pozitívne. Iné štúdie spájajú mikroplasty so zvýšeným rizikom rakoviny, problémami s plodnosťou, mŕtvicami či inými vážnymi zdravotnými komplikáciami.

Odborníci preto volajú po ďalšom výskume. Podľa nich je potrebné lepšie pochopiť, ako presne mikroplasty ovplyvňujú naše telo, ako dlho v ňom zotrvávajú a čo môžeme urobiť pre to, aby sme sa ich prítomnosti aspoň čiastočne vyhli. Hoci úplné odstránenie plastov z nášho prostredia je zatiaľ utópiou, vedieť, koľko ich denne doslova vdychujeme, by mohlo byť prvým krokom k zmene nášho správania aj politík zameraných na ochranu zdravia a životného prostredia.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia