Po negatívnych správach o zhoršujúcej sa klimatickej kríze a globálnom otepľovaní nemusíme chodiť ďaleko. Vedci chrlia jednu štúdiu za druhou, ktorá zakaždým príde s podobným výsledkom: našej planéte sa už dá pomôcť len veľmi ťažko a budúce generácie sa musia pripraviť na neľahké časy. Najnovšie sa do skupiny týchto expertov pridali aj nemeckí odborníci so svojou čerstvou štúdiou publikovanou 1. augusta 2024.

Rúcajú sa tri nevyhnutné systémy

Portál Futurism upozornil, že vedci priniesli svetu alarmujúce správy o budúcnosti našej planéty. Nová štúdia publikovaná v časopise Nature Communications odhaľuje znepokojujúce zistenia o možnom kolapse troch kľúčových zemských systémov, ktoré sú nevyhnutné pre stabilitu globálnej klímy.

Výskum sa zameral na amazonský dažďový prales, polárny ľad v Grónsku a západnej Antarktíde, a tiež Atlantickú meridionálnu cirkuláciu. Modely naznačujú, že existuje 45 % alebo vyššia pravdepodobnosť zrútenia týchto systémov v priebehu nasledujúcich troch storočí, a to aj pri udržaní globálneho otepľovania pod hranicou 1,5 stupňa Celzia.

Katastrofálne následky

Dôsledky takéhoto kolapsu by boli ďalekosiahle. Spomalenie atlantických prúdov by mohlo spôsobiť výrazné ochladenie veľkých častí Európy, čo by malo negatívny dopad na poľnohospodárstvo. Zároveň by topenie polárnych ľadovcov a premena Amazónie na suchú savanu ďalej zhoršili už aj tak kritickú klimatickú situáciu. Takýto scenár by mal v priebehu krátkeho časového obdobia fatálne následky pre celú Ameriku, ktorú by z veľkej časti zachvátili plamene zo stúpajúcich teplôt.

Vedci zdôrazňujú, že nestačí len prijať záväzky na zníženie emisií. „Je potrebné prijať a implementovať domáce politiky na zníženie emisií, nielen zaviazať sa, a je potrebné výraznejšie a naliehavejšie úsilie na zmiernenie rizík spojených s prvkami vyklápania,“ uvádzajú vo svojej správe.

Naliehavá potreba

Napriek týmto pochmúrnym predpovediam existujú aj pozitívne iniciatívy. Niektoré krajiny zvyšujú výrobu solárnej energie a vedci intenzívne pracujú na technológiách zachytávania uhlíka. Objavujú sa dokonca aj kontroverzné návrhy, ako napríklad experimenty s geoinžinierstvom, ktoré zahŕňajú vypúšťanie častíc do atmosféry na stlmenie slnečného žiarenia.

Štúdia podčiarkuje naliehavú potrebu rýchleho zníženia emisií uhlíka na nulu, aby sa predišlo najhorším dôsledkom klimatických zmien. Avšak vzhľadom na súčasné trendy, ako je energeticky náročný rozvoj umelej inteligencie a odpor niektorých krajín závislých na fosílnych palivách, zostáva otázne, či sa podarí dosiahnuť potrebné zmeny včas.

Budúcnosť našej planéty tak zostáva neistá, a len čas ukáže, či dokážeme odvrátiť hroziacu klimatickú katastrofu.