Len pred pár mesiacmi sme ťa informovali o tom, ako sa vedcom z Japonska podarilo preniesť dáta rekordnou rýchlosťou na niekoľko desiatok kilometrov. Najnovšie sa tento rekord podarilo zlomiť skupine odborníkov z Technickej univerzity v Dánsku, ktorá preniesla dáta rýchlosťou 1,84 petabitov za sekundu na vzdialenosť takmer 8 km. Na tému upozornil portál NewAtlas.

Padol nový rekord v rýchlosti prenosu dát

Pre lepšiu perspektívu, to je viac než 20-násobok rýchlosti ESnet6, teda jednej z najrýchlejších internetových sietí na svete, ktorú využíva aj NASA a takmer 2-násobok celosvetovej internetovej prevádzky za sekundu (997 terabitov za sekundu).

Pixabay

Ešte fascinujúcejšie však je, že tento rekord v prenose dát sa podarilo dosiahnuť prostredníctvom jedného optického čipu a svetelného zdroja. V tomto prípade išlo o infračervený laser, ktorý „strieľal“ do frekvenčného hrebeňa rozdeľujúceho toto svetlo na stovky rôznych frekvencií. Za normálnych okolností a s využitím iných moderných nástrojov by bolo na dosiahnutie tejto rýchlosti potrebných viac než 1000 laserov, píše vedci v tlačovej správe.

Ako to dokázali?

Ako upresňuje portál Tom’s Hardware, dosiahnuť túto prenosovú rýchlosť sa vedcom podarilo približne tak, že najskôr rozdelili dátový tok do 37 rozdielnych liniek, ktoré viedli do samostatných jadier optického kábla. Každá časť z dátového toku teda bola odoslaná iným optickým vláknom v kábli.

Okrem toho bola, v štúdii publikovanej v žurnále Nature Photonics, každá z 37  dátových liniek rozdelená na 233 samostatných dátových častí zodpovedajúcich jednotlivým zónam optického spektra. Takto vznikol v podstate optický frekvenčný hrebeň, v ktorom sa dáta prenášali na rôznych frekvenciách a farbách súčasne, bez toho, aby dochádzalo k ich rušeniu alebo ovplyvňovaniu. Okrem rýchleho prenosu obrovského množstva dát teda čip zabraňuje aj vzájomnému rušeniu dátových tokov.

freepik

Inak povedané, vedci preniesli dáta rýchlosťou 1,84 Pbit/s, pričom tie boli zakódované v 233 vlnových kanáloch. Dáta sa pritom posielali na vzdialenosť 7,9 km po optickom vlákne s 37 jadrami.

Pozn. redakcie: podľa všetkého teda išlo o vlnový multiplexný prenos (WDM – Wavelength-division multiplexing), pri ktorom sa signály rôznych vlnových dĺžok posielajú cez rovnaké médium. To v jednoduchosti zvyšuje potenciálnu dátovú priepustnosť podporovanú daným médiom.

Za zmienku stojí i fakt, že predchodca tohto čipu pochádza z roku 2020 a dokázal poslať 44 terabitov za sekundu. Navyše, podľa tímu odborníkov nový čip ešte ani zďaleka nedosiahol svoje limity a s lámaním rekordov tak skoro neplánujú skončiť. Výpočtové modely totiž naznačujú, že tento čip má potenciál dosiahnuť prenosovú rýchlosť až 100 Pbit/s.

Samozrejme, vzhľadom na to, že takéto množstvo údajov nie je možné odosielať ani čítať, nie to ešte ich ukladať, v rámci experimentu boli odosielané fiktívne údaje (dummy data – informácie neobsahujúce žiadne užitočné údaje, používané na testovacie účely).