Vyše 100 rokov tam ležal bez povšimnutia. Vedci odhalili prvého európskeho dinosaura svojho druhu

Na objavenie nového dinosaura niekedy netreba ďalšiu expedíciu. Stačí otvoriť správnu zásuvku v múzeu. Presne to sa stalo v londýnskom Natural History Museum. Časť zadnej strany lebky dinosaura, ktorú múzeum získalo už v roku 1924, čakala na dôkladné preskúmanie viac než storočie.

Výsledkom je nový druh pomenovaný Invictibellatrix amberina, ktorý žil na území dnešného ostrova Wight približne pred 120 miliónmi rokov. Štúdia vyšla 14. októbra v odbornom časopise Royal Society Open Science.

CT ukázalo aj to, čo zvonka nebolo vidieť

Zachovaná fosília nie je kompletná lebka ani kostra. Ide iba o časť mozgovne, teda kostí obklopujúcich mozog. Práve preto výskumníci použili počítačovú tomografiu. CT im umožnilo vytvoriť presný 3D model zachovanej časti lebky a zároveň virtuálne zrekonštruovať vnútorný priestor, v ktorom sa nachádzal mozog. Nešlo teda o „nájdenie mozgu“ a mäkké tkanivo sa nezachovalo, ale o digitálny model dutín a anatomických štruktúr ukrytých v kosti

Vedci následne fosíliu porovnali s mozgovňami tyranosaurov, spinosaurov, raptorov a ďalších dvojnohých mäsožravých dinosaurov. Rozhodujúca bola neobvyklá kombinácia detailov. Fosília má napríklad oválny otvor, ktorým prechádzala miecha do mozgu, a charakteristický hrebeň pripomínajúci tvar presýpacích hodín. Počítačové analýzy anatomických znakov opakovane zaradili zviera medzi megaraptory.

V Európe ich doteraz nenašli

Megaraptory patria medzi menej dobre zdokumentované veľké mäsožravé dinosaury. Boli vzdialene príbuzné tyranosaurom, no evolúcia ich posunula iným smerom.

Tyrannosaurus rex mal obrovskú hlavu, extrémne silný zhryz a relatívne malé predné končatiny. Megaraptory mali naopak štíhlejšiu lebku a výrazne vyvinuté ruky zakončené veľkými zahnutými pazúrmi. Korisť teda pravdepodobne viac chytali a trhali prednými končatinami.

Sergey Krasovskiy and Pedro Salas - Natural History Museum

Invictibellatrix je dôležitý aj geograficky. Ide o prvý potvrdený nález megaraptora v Európe. Doterajšie fosílie naznačovali, že skupina vznikla v Ázii a neskôr sa dostala na južný superkontinent Gondwana, kde z nej v neskoršom období vyrástli obrovské vrcholové predátory. Medzi Áziou a južnými kontinentmi však chýbal európsky článok.

Nový nález podporuje scenár, podľa ktorého sa megaraptory počas ranej kriedy šírili z Ázie cez Európu ďalej na juh.  Výskumníci nenašli pazúry, perie ani celú kostru Invictibellatrix. Jeho podobu odhadujú na základe rozmerov mozgovne a anatomických proporcií jeho najbližších známych príbuzných.

Podľa vedúceho autora Cassiusa Morrisona mal mať dinosaurus približne 3 až 4 metre na dĺžku a niečo vyše 1,5 metra na výšku. Pravdepodobne bol operený a pazúry na predných končatinách mohli dosahovať približne 10 až 20 centimetrov.

Aj tieto hodnoty sú preto odhadom, nie rozmermi priamo zmeranými na zachovanej kostre.  Veľkostne patril Invictibellatrix skôr medzi menších členov svojej skupiny. Neskoršie megaraptory boli podstatne väčšie. Napríklad argentínsky Maip macrothorax mohol merať deväť až desať metrov a vážiť približne ako slon.

Invictibellatrix mal podľa rekonštrukcie loviť menšie dinosaury, cicavce a jaštery a v miestnom ekosystéme zrejme nebol úplným vrcholovým predátorom. Natural History Museum ho prirovnáva ekologickou úlohou skôr k dnešnej hyene.

Múzejné zásuvky stále ukrývajú nové druhy

Fosíliu pôvodne našiel amatérsky paleontológ Reginald Walter Tooley na juhozápadnom pobreží ostrova Wight. Bola súčasťou viac než tisícky jeho nálezov, ktoré sa dostali do zbierok Natural History Museum.

Nové technológie dnes umožňujú skúmať staré fosílie spôsobom, ktorý nebol pri ich nájdení možný. CT skenovanie dokáže bez poškodenia kosti ukázať vnútorné kanáliky, dutiny či štruktúry mozgovne a z jedného fragmentu vytiahnuť oveľa viac anatomických informácií.

Invictibellatrix teda nie je iba ďalší nový názov v zozname dinosaurov. Ukazuje, že časť veľkých paleontologických objavov možno stále neleží pod zemou, ale už celé desaťročia čaká v existujúcich múzejných zbierkach.

Čítajte viac z kategórie: Novinky